Svätú sestru Faustínu si spájame najmä s Božím milosrdenstvom, preto málokto vie, že aj ona prežívala utrpenia na miestach svätých rán nášho Pána.
Neboli to však také charakteristické stigmy, aké mal svätý Páter Pio, napriek tomu v jej Denníku nájdeme záznamy o pocitoch utrpenia v miestach svätých rán, teda na hlave, rukách, boku a nohách.
Svätica sa zmieňuje, že stigmy dostala prvýkrát po svojich dočasných sľuboch v roku 1928 vo veku dvadsaťtri rokov: Keď som prvý raz dostala tieto utrpenia, bolo to takto: po ročných sľuboch jedného dňa počas modlitby som uvidela veľké svetlo. Z toho svetla vyšli lúče, ktoré ma obklopili. Vtom som pocítila strašnú bolesť v rukách, nohách aj v boku, aj tŕne tŕňovej koruny (759).
Z jej zápisu sa dozvedáme, že tieto utrpenia pocítila počas svätej omše v piatok a bolesť sa potom niekoľkokrát opakovala: Pociťovala som tieto bolesti počas svätej omše v piatky, ale trvalo to len krátku chvíľu. Počas niekoľkých piatkov sa to opakovalo (759).
Neviditeľné stigmy potom na niekoľko rokov zmizli, aby sa znovu vrátili v roku 1936, dva roky pred jej smrťou: Neskôr som už necítila žiadne bolesti, až doteraz, teda do konca septembra tohto roku. Teraz, keď som chorá, počas svätej omše v piatok som pocítila, ako ma prenikli tie isté bolesti. Opakuje sa to každý piatok a niekedy pri stretnutí s dušou, ktorá nie je v stave milosti. Hoci to býva zriedkavo a bolesť trvá veľmi krátko, predsa je strašná a bez zvláštnej Božej milosti by som ju nezniesla. Tieto utrpenia navonok nie je vidieť. Čo bude ďalej, neviem. Všetko pre duše... (759).
Sestra Faustína trpela síce krátkodobou bolesťou, ale zato veľmi intenzívnou, ako sa zmieňuje v ďalšom zápise: Je to krátka chvíľa, ale bolesť je veľká. Netrpím viac ako niekoľko minút, ale dojem z toho je veľmi živý a zostáva ešte dlho (942).
Rana tŕňovej koruny bola tiež veľmi bolestivá, až si musela oprieť hlavu, ako píše: Večer, keď som vošla do kaplnky, pocítila som v hlave strašný tŕň. Trvalo to len chvíľu, ale bodnutie bolo také bolestné, že v okamihu mi hlava klesla na balustrádu. Mala som pocit, že tŕň mi prenikol až do mozgu (1399).
Inokedy si zasa pre bolesť nemohla ani položiť hlavu na vankúš: Celý deň som cítila bolesti tŕňovej koruny. Keď som si ľahla, nemohla som položiť hlavu na podušku (1619).
Takto sa dozvedáme, že Pán Ježiš dovolil sestre Faustíne zúčastniť sa jeho umučenia cez stigmy. Na Ježišovom umučení sa zúčastňovala tiež prostredníctvom videní. Najčastejšie ukrižovania, ale videla nášho Pána aj zbičovaného a korunovaného tŕním. Bola však prítomná nielen videniami, ale aj fyzickým utrpením, nesením stôp Pánovho umučenia: Často som na svojom tele pociťovala umučenie Pána Ježiša. Aj keď bolo neviditeľné, tešila som sa z toho, lebo Ježiš to takto chce (46).
Bolesti sa u svätej mníšky objavovali aj keď sa stretla s ľuďmi v stave ťažkého hriechu, či s úmyslom spáchať ťažký hriech, ako sa dozvedáme zo zápisu z apríla 1937: Dnes, keď vošla do kaplnky istá osoba, náhle som pocítila strašnú bolesť v rukách, nohách aj v boku, tak ako Ježiš pri umučení. Trvá to len chvíľu. Takto poznávam dušu, ktorá nemá Božiu milosť (1079).
V takýchto chvíľach rozoznávala nielen stav duše, ale aj druh hriechu: Poznala som stav istej duše aj to, čo sa Bohu na nej nepáči. Poznávam to takto: náhle pocítim bolesť v rukách, nohách i v boku, na miestach, kde boli prebodnuté Spasiteľove ruky, nohy a bok. V tom okamihu poznávam stav duše a druh hriechu (1247).
Tiež mala dar vidieť hriešnikov, ktorým pomohla priblížiť sa k Ježišovi Kristovi: Dlhšiu chvíľu som cítila bolesti na rukách, nohách a v boku. Vtom som videla istého hriešnika, ktorému moje bolesti pomohli, a priblížil sa k Pánovi (1468).
Svätá sestra Faustína síce nemala na tele krvavé rany, ako mali napríklad svätý Páter Pio, či svätý František z Assisi, ale zato ani skryté stigmy nie sú menej bolestivé, než tie, ktoré je vidieť. Aj utrpenie je rovnaké, o tom však vie iba náš Pán.
Apoštolka Božieho milosrdenstva obetovala celý svoj život za záchranu duší. Utrpenie na miestach svätých rán bolo len jedným z mnohých nástrojov, ktorými získavala tieto milosti, ako napísala: Tieto bolesti zapaľovali moju dušu ohňom lásky k Bohu a nesmrteľným dušiam. Láska vydrží všetko, láska pretrvá smrť, láska sa nebojí ničoho (46).
0 Comments