Z vlastnej skúsenosti viem, že každé dvere či brána sa otvárajú kľúčom. A platí to aj pre nebeskú bránu. Môžeme si ju totiž otvoriť kľúčom, ktorý získame celkom jednoduchou cestou: úctou k svätým ranám. V tomto prípade sa nedá povedať "niečo na tom asi bude", ale musí sa povedať natvrdo, "áno, je to pravda".
Zvykne sa hovoriť, že "Boh je nenáhlivý, ale pamätlivý", i keď sa to vraví v súvislosti s našimi hriechmi. Keď si to však obrátime na druhú stranu, zistíme, že to platí aj v tomto prípade, rovnako, ako v prípadoch iných pobožností, ktoré sa začali šíriť podľa nastavenia času Božej vôle.
Boh na nás pamätá, sme jeho milované deti a chce nám skutočne iba dobre. Nie, nedá nám do ruky vkladnú knižku, či platinovú platobnú kartu, a predsa nám dáva bohatstvo. Kľúč, ktorým si môžeme odomknúť bránu do neba. Peniaze sa rozkotúľajú, zakúpené veci sa pokazia, oblečenie vyjde z módy, ale Boží majetok je večný. A je iba na nás, či chceme mať "plný účet", alebo sa uspokojíme s ničím.
Takto na nás Boh pamätal aj pri "odtajnení" pobožnosti k svätým ranám, skrze ktorú sa môžeme stať svätými. A na túto úlohu si vyvolil kláštornú sestru Máriu Martu Chambonovú, ktorá navonok ničím nevynikala, ale vnútro mala krásne - bola pokorná, detinsky prostá, dobrosrdečná a pracovitá. Nerobilo jej problém viac než štyridsať rokov prenášať v kláštore ťažké hrnce, prestierať stoly, obsluhovať, umývať, čistiť a udržiavať poriadok v rôznych miestnostiach; popritom sa starala aj o zábavu a o zber ovocia. Keď bolo treba, pomáhala v kláštornej kuchyni, či pri praní bielizne, stále majúc na pamäti: "Nikdy nehľadieť na seba, nikdy neodmietnuť žiadnu prosbu!"
Táto tichá, nenápadná služobnica sa narodila 27. mája 1844, devätnásťročná vstúpila do kláštora v apríli 1863, kde aj 21. marca 1907 zomrela. Ale hoci nebola povahovo výnimočná, predsa nám skrze ňu Pán Ježiš zanechal obrovský poklad. Napokon, sama sestra Mária Marta to povedala:
"Modlitba k svätým ranám zahŕňa všetko. Pobožnosť k svätým ranám je prostriedkom spásy pre bezbožnosť našej doby. Sväté Rany nášho Pána sú kľúčom k nebu. Ó, ako je dobré umierať v ranách nášho Pána."
Lenže ako všetky iné pobožnosti, ani úcta k svätým ranám sa nerozšírila "lusknutím prstov". Je to aj preto, že sestre Márii Marte spočiatku v kláštore neverili. Čo je zasa dobre, lebo aj dnes je veľa vizionárov, ktorí nás zahŕňajú posolstvami, no treba byť opatrným. Nie všetky sa totiž vo finále dočkajú cirkevného schválenia.
Svätý František Saleský často navštevoval svoju drahú dcéru Máriu Martu, aby ju otcovsky poučil, aby nezlyhala, a tiež aby ju posilnil v istote jej poslania. Raz mu pri jeho návšteve sestra s detinskou úprimnosťou povedala: "Otče môj, vieš, že naše sestry nemajú takmer žiadnu dôveru v moje tvrdenia, pretože som tak veľmi nedokonalá."
"Dcéra moja," odpovedal svätec, "Boh pozerá na veci inak než ľudia. Človek všetko posudzuje z ľudského stanoviska, Boh však udeľuje svoju milosť práve najúbohejším, ktorí sa nemôžu ničím ukázať, aby všetko, čo v nich Boh pôsobí, slúžilo k jeho sláve. Môžeš sa zo svojich nedokonalostí radovať, pretože skrývajú Božie dary. Boh ťa vyvolil, aby si doplnila pobožnosť k najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Tá bola zjavená mojej dcére Márii Margite, pobožnosť k svätým ranám zjavuje svojej milej Márii Marte. Môjmu otcovskému srdcu pôsobí veľkú radosť, že sa táto úcta k ukrižovanému Ježišovi má obnoviť skrze teba. To je ono doplnenie vykúpenia, po ktorom Ježiš toľko túžil."
Martu zrejme nedôvera spolusestier trápila, pretože Pán, aby ju posilnil, jej pri rôznych príležitostiach zopakoval svoje uistenie: bola skutočne povolaná oživiť oddanosť a úctu k jeho vykupiteľským ranám: "Vyvolil som si ťa, aby si v smutných časoch, v ktorých žijete, zjavila úctu k môjmu svätému umučeniu." Potom jej ukázal svoje sväté rany ako knihu a povedal: "Neodvracaj zrak od tejto knihy a naučíš sa z nej viac, než vedia najväčší učenci. Modlitba k svätým ranám zahŕňa všetko."
Keď sa o čosi neskôr klaňala v júni pred Najsvätejšou sviatosťou, Pán ešte viac na ňu apeloval: "Vybral som si vernú služobnicu Margitu Máriu, aby vám dala poznať moje božské Srdce, a svoju malú Máriu Martu, aby vštepila oddanosť mojim ostatným ranám. Moje rany vás iste zachránia, ony zachránia svet."
A pri inej príležitosti počula hovoriť: "Tvojím poslaním je dať ma poznať a milovať prostredníctvom mojich svätých rán, predovšetkým v budúcnosti." A Pán ju požiadal, aby neprestajne obetovala jeho božské rany za spásu sveta: "Dcéra moja, svet zostane vo väčšom alebo menšom zmätku, podľa toho, ako splníš svoju úlohu. Ty si vyvolená, aby si zadosťučinila mojej spravodlivosti. Máš tu na zemi v kláštore žiť život, aký sa vedie v nebi, máš ma milovať, stále ma prosiť o utíšenie môjho hnevu a obnoviť pobožnosť k mojim svätým ranám, ktorou budú zachránené nielen teraz žijúce duše, ale aj mnohé iné. Jedného dňa budem od teba žiadať účet, ako si použila tento poklad k blahu mojich tvorov."
Keď jej Boh Kalvárie zveril toto posolstvo, odhalil jej uchvátenej duši nespočetné pohnútky pre uctievanie jeho božských rán a tiež jej oznámil, aké hojné požehnanie z tejto úcty plynú. Chcel ju pohnúť, aby sa tejto pobožnosti ujala so všetkou horlivosťou a každú chvíľu jej ukazoval nesmierne poklady týchto zdrojov života.
"Žiadna duša po mojej Svätej Matke nemala tak ako ty, milosť vodne v noci hľadieť na moje sväté rany. Dcéra moja, poznáš tento poklad sveta? Svet o ňom nechce nič počuť. Ukazujem ti svoje rany, aby si lepšie pochopila, čo som urobil, keď som prišiel, aby som pre teba trpel."
Aby sme lepšie pochopili, aký účinok má naša pobožnosť k svätým ranám, Pán Ježiš dodal: "Vždy, keď obetujete môjmu Otcovi zásluhy mojich svätých rán, získavate nesmierny poklad. Podobáte sa potom človeku, ktorý našiel veľký poklad, ale pretože nie ste schopní ho dobre uschovať, Boh Otec a moja presvätá Matka ho opatrujú. V hodine smrti vám ho vrátim a zisk venujem dušiam, ktoré to potrebujú, lebo poklad mojich svätých rán musíte využiť."
Modlitbou k svätým ranám získavame skutočne bohatstvo, ako o tom ďalej uistil Pán Ježiš pokornú sestru: "Nesmieš zostať chudobná, pretože tvoj Otec je veľmi bohatý. Čo je tvoje bohatstvo? Je to moje sväté umučenie. Nesmieš na neho zabúdať. Musíš si neustále požičiavať z pokladu môjho umučenia a z mojich rán. Je to tvoj poklad, v ňom je všetko, len peklo nie."
Aby sestra Mária Marta lepšie pochopila význam a bohatstvo pobožnosti, Pán jej povedal: "Jedno z mojich stvorení ma zradilo a predalo moju krv, vy však môžete každú jej kvapku znovu získať. Jediná kvapka stačí, aby obmyla celý svet a vy na to nemyslíte. Neviete, akú cenu má toto výkupné."
A hoci Pánovo umučenie bolo skutočné hrozné, On si ho "pochvaľuje", hovoriac: "Kati urobili dobre, keď prebodli môj bok, moje ruky i nohy, pretože sa tak otvorili pramene, z ktorých budú večne tiecť vody môjho milosrdenstva. Nenávidieť treba len hriech a jeho príčinu."
Čo znamená obetovať sväté rany nebeskému Otcovi? Aj na to pre nás Pán Ježiš odpoveď: "Môjmu Otcovi sa zvlášť páči obetovanie mojich svätých rán a bolestí mojej sladkej Matky. Tým mu vzdávate povinnú, nekonečnú úctu. Prinášate mu nebeský dar."
Nie je dobre narobiť si dlhy. Ale kým vo svete ich musíme splácať "často s odretými ušami", Bohu môžeme splácať naše dlžoby práve pobožnosťou k svätým ranám: "Tu máš, čím by si zaplatila všetky dlhy. Ak obetuješ môjmu Otcovi zásluhy mojich svätých rán, dávaš mu zadosťučinenie za ľudské hriechy."
Svet nás šialeným tempom núti "skákať sem a tam", Boh však od nás žiada pokoj, ticho, a predovšetkým pokoru, no najmä dôveru. "Keď mi ľudia spôsobili tieto rany, vo svojej pochabosti sa domnievali, že je všetkému koniec, ale moje rany zostanú na veky a všetci tvorovia budú na nich večne pozerať. Hovorím ti to, aby si na nich nepozerala zo zvyku, ale uctievala ich pokorne."
Aby Mária Marta neklesala na duchu pre nedôveru sestier, Pán ju povzbudzoval: "Moje rany zachovávajú svet. Ony sú žriedlom všetkých milostí, preto ma musíte často prosiť o rozmnoženie lásky k nim, musíte ich často vzývať, ukazovať ich blížnym, neustále o nich hovoriť, aby ste získali duše pre túto pobožnosť. Bude dlho trvať, než sa táto pobožnosť ujme, ale len pre ňu statočne pracuj ďalej! Každučké slovo, prednesené k úcte mojich svätých rán mi pôsobí nevýslovnú radosť, počítam každé! A aj keď sa nájdu ľudia, ktorí nechcú nič počuť o mojich ranách, predsa sa musíš snažiť, aby si aj ich získala pre túto pobožnosť."
Nenápadná francúzska sestra musela vyvinúť úsilie, aby splnila svoju úlohu, ale vďaka jej trpezlivosti môže mať dnes každý "vo vrecku" kľúč, ktorým si, až príde čas, môže odomknúť bránu svojho domova. Bránu, ktorá znamená istotu, že za ňou už nečíha žiadne zlo, podrazy, hlad či smäd.
Pán Ježiš veľmi dobre poznal, a aj vie, čo všetko sa vo svete udeje. Možno aj preto, že dnes žijeme skutočne rýchlu a unavujúcu dobu, dal sestre Márii Marte síce jednoduchú a krátku, čo sa týka slov, zato veľmi silnú pobožnosť - ruženec k svätým ranám.
Modliť sa ju môžeme hocikde, lebo sa dá ľahko zapamätať, stačí sa len trochu sústrediť. Modlitbu ruženec k svätým ranám si vie každý ľahko dohľadať, pre zaujímavosť som zalistovala vo francúzskej knihe z roku 1928 "Sestra Mária Marta Chambonová, mníška z Navštívenia Panny Márie z Chambéry", kde sa tento ruženec modlí takto:
Namiesto Vyznania viery, Otče náš a prvých troch modlitieb Zdravas‘ Mária sa na klasickom ruženci modlí modlitba inšpirovaná u rímskeho kňaza:
Ó Ježišu, božský Vykupiteľ, zmiluj sa nad nami a nad celým svetom. Amen.
Nasledujú tri zrnká:
1. Svätý Bože, mocný Bože, nesmrteľný Bože, zmiluj sa nad nami a nad celým svetom. Amen.
2. Milosť a milosrdenstvo, môj Ježišu, v dnešných nebezpečenstvách. Prikry nás svojou drahocennou krvou. Amen.
3. Večný Otče, zmiluj sa nad nami skrze Krv Ježiša Krista, svojho jediného Syna, prosíme ťa, zmiluj sa nad nami. Amen. Amen. Amen.
Na prvom veľkom zrnku (a tiež na ďalších veľkých zrnkách) sa namiesto Otče náš modlí:
Večný Otče, obetujem ti rany nášho Pána Ježiša Krista, aby si uzdravil rany našich duší.
Na malých zrniečkach (namiesto Zdravas‘ Mária) sa modlí:
Môj Ježišu, odpustenie a milosrdenstvo skrze zásluhy tvojich svätých rán.
Tieto posledné dve prosby pochádzajú od nášho samotného Pán a pripojil k nim veľkolepé sľuby:
1. Pobožnosť k svätým ranám nemôže sklamať: "Dcéra moja, nemusíš sa báť, že by si v pobožnosti k mojim ranám zašla príliš ďaleko, lebo tu sa nikto nesklame, hoci sa veci, o ktoré ide, zdali nemožné."
Pán sľúbil, že "splním všetko, o čo budem prosený pre svoje sväté rany". Mal však podmienku: "Pobožnosť k nim sa musí rozšíriť." Poúča nás, že pre zásluhy jeho krvi, ktorá má nekonečnú cenu, dosiahneme všetko.
"Splním všetko, o čo budem prosený pre svoje sväté rany. Pobožnosť k nim sa musí rozšíriť."
2. Ježišove sväté rany posväcujú duše a zaručujú pokrok v duchovnom živote: "Z mojich rán sa dajú získať plody svätosti." A vysvetlil, že "ako skrásnie zlato v taviarni, tak sa tvoja duša (sestra Mária Marta) aj spolusestier zdokonalia, ak budú spočívať v mojich ranách. Tam sa môžete každú chvíľu očistiť. Moje rany zahoja vaše rany, zahladia všetky vaše chyby. Tí, ktorí uctievajú moje rany, nadobudnú pravé poznanie Ježiša Krista. Rozjímanie o mojich ranách bude vašu lásku roznecovať viac a viac."
3. Sväté rany dodávajú všetkému cenu: "Dcéra moja, ponor svoje skutky do mojich rán a nadobudnú ceny. Všetky vaše činy, i tie najnepatrnejšie, ak sú pohrúžené do mojej krvi, nadobúdajú nekonečnú cenu a moje Srdce sa z nich teší. Ak obetujete moje rany za obrátenie hriešnikov, získate od Boha, aj keď sa neobrátia, tie isté zásluhy, ako keby sa boli obrátili."
4. Sväté rany sú tiež balzamom útechy a udeľujú silu v utrpení: "Nech máte akékoľvek problémy a utrpenie, skryte ich rýchlo do mojich sv. rán a ponesiete ich ľahšie." Pán Ježiš pri tomto odporúčal, aby sme chorým často hovorili strelnú modlitbu: Môj Ježišu, odpustenie a milosrdenstvo pre zásluhy tvojich svätých rán! "Tento povzdych poteší ich telo a dušu."
5. Sväté rany majú podivnú moc obracať hriešnikov: Raz pri spomienke na hriechy sveta sa sestry Márie Marty zmocnila taká úzkosť, že vykríkla: "Môj Ježiš, ujmi sa svojich detí a nehľaď na ich zločiny!" Ježiš jej na to odpovedal tým, že ju naučil strelnú modlitbu: "Môj Ježišu, odpustenie a milosrdenstvo pre zásluhy Tvojich svätých rán," a pripojil: "Mnohí zakúsia jej účinok – Mojím vrúcnym prianím je, aby ju kňazi dávali kajúcnikom v svätej spovedi."
Potom dodal, že keď hriešnik prednesie modlitbu - Večný Otče, obetujem ti rany nášho Pána Ježiša Krista, aby si uzdravil rany naši duší, "tak sa obráti".
6. Sväté rany zachraňujú svet a zaisťujú dobrú smrť: "Moje sväté rany váš istotne zachránia, ony zachránia svet. Pre dušu, ktorá umiera v mojich ranách, niet smrti; moje rany jej dajú život."
7. Skrze sväté rany zmôžeme u Boha všetko: "Sama zo seba nie si nič, ale keď sa spojí tvoja duša s mojimi ranami, stáva sa mocnou. Môže zároveň získavať niekoľko vecí, totiž dobývať si zásluhy a vyprosovať si pomoc vo všetkých potrebách, a nie je potrebné, aby ich podrobne vypočítavala."
Potom jej Spasiteľ položil ruku na hlavu a hovoril: "Teraz som ti udelil svoju moc. Tým, kto ako ty nič nemajú, dám rád najväčšie milosti. Tvoja moc spočíva v mojich ranách; ony ťa činia silnou, s nimi môžeš dosiahnuť všetko, pretože ti s nimi bola udelená všetka moc. V istom zmysle môžeš aj viac ako ja: totiž odzbrojiť moju spravodlivosť. Lebo hoci všetko dobré pochádza odo mňa, predsa len túžim, aby som bol za to prosený a úpenlivo žiadaný."
Pán Ježiš okrem iného povedal, že ruženec k svätým ranám "je protiváhou mojej spravodlivosti, zadržiava moju pomstu", ale tiež napomáha víťazstvu Cirkvi. Keď Mária Marta počas veľkého prenasledovania Cirkvi úpenlivo prosila, aby Ježiš vzal pápeža pod ochranu svojich rán, veľmi sa mu jej modlitba páčila a ukázal jej množstvo milostí, ktorými zahrnul Pia IX. a ako veľmi k tomu prispeli modlitby, konané v jej kláštore: "Z mojich rán mu pritekajú zvláštne milosti."
Modlitbou a vzývaním svätých rán môžeme pomôcť aj dušiam v očistci. "Dobrodenia svätých rán privádzajú do očistca Božiu milosť a vyvádza odtiaľ duše do neba. Kedykoľvek sa pozriete s čistým srdcom na Ukrižovaného, vyslobodíte z očistca päť duší, za každú ranu jednu."
Je dobré sa modliť za tieto úbohé duše aj krížovú cestu, ako hovorí Pán: "Keď sa s celkom čistým a oslobodeným srdcom modlíte krížovú cestu, získavate pre zásluhy každej z mojich rán pri každom zastavení rovnakú milosť." A napomína nás, že keď obetujeme jeho sväté rany za hriešnikov, aby sme nezabúdali na duše v očistci, lebo "len máloktorí myslia na to, aby im uľahčili. Pre duše v očistci sú sväté rany najväčším pokladom".
Keď sa Márii Marte zjavila aj najblahoslavenejšia Panna Mária, povedala jej: "Duše tvojich sestier v očistci sú duše mojich detí. Spôsobuje mi veľkú radosť, keď sa za nich modlíš. Veľmi ma bolí, keď ich vidím v očistcových plameňoch, a neujde im skoro žiadna. Som Kráľovná a chcem, aby tieto duše vládli so mnou. Ani môj Syn, ani ja, hoci máme takú moc, ich nemôžeme vyslobodiť. Musia sa kajať za svoje chyby, ale vy ich môžete ľahko potešiť a otvoriť im nebo, keď za nich obetujete sväté rany nebeskému Otcovi."
Zaviesť túto pobožnosť nebolo naozaj ľahké, predstavená kláštora v Paray-le-Monial a sestra Mária Marta pre toto veľa zakúsili, ale Pán ich potešil: "Boh síce udeľuje milosti, ale ak sa má vyplniť jeho vôľa, nezaobíde sa to bez ťažkostí! Moje rany patria vám, ich zásluhy sú pre diabla stratené, preto je na vás taký rozhnevaný. ale čím viac prekážok a ťažkostí zakúsite, tým hojnejšie milosti vám udelím."
A platí to aj pre nás - čím horlivejšie sa budeme modliť k svätým ranám, tým viac si získame milosti. A tie potrebujeme...
