25 februára
Duchovné očistenie pôstom a milosrdenstvom
Popolcovou stredou sa pre katolíkov začalo pôstne obdobie. Keď sa v televízii robila anketa, väčšina opýtaných sa sústredila na pôžitky chuti - jedlo, alkohol, káva a pod. Postiť sa ale môžeme aj zmyslami tela, kedy umŕtvujeme zrak, sluch i jazyk, ale nezabúdajme ani na dušu.
Veľký pápež Lev I. hneď na začiatku pôstu nabádal vo svojej homílii k duchovnému očisteniu pôstom a milosrdenstvom.
Hneď na začiatku zdôrazňuje, aby sme sa poobzerali okolo seba, lebo stále "je zem plná Pánovej milosti" a sama príroda, ktorá nás obklopuje, je pre veriaceho školou úcty k Bohu. Už len pre tento pohľad, zamyslenie sa, by sme každý deň mali vzdávať Bohu vďaku. Ďakovať, že nám doprial narodiť sa a žiť v tomto prostredí, a nie niekde inde, kde je možno samý piesok, kvapka vody, či tuhý mráz.
"Ale teraz, keď nadchádzajú dni, ktoré sú osobitne poznačené tajomstvom obnovy človeka, dni, ktoré v istom poriadku a bezprostredne predchádzajú veľkonočný sviatok, ešte naliehavejšie sa nám pripomína príprava: duchovné očistenie," vraví Lev I. Veľký na začiatku pôstneho obdobia, poukazujúc na potrebu očistiť si dušu.
Ako vraví pápež vo svojej homílii, charakteristickým znakom veľkonočnej slávnosti je radosť Cirkvi z odpustenia hriechov. A my sa máme usilovať, aby nás deň vykúpenia nezastihol v nerestiach starého človeka a preto nás nabáda, aby ste tento čas využili nielen na pôst od jedla, ale aj od hriechu: "Čo má teda, milovaní, robiť každý kresťan v každom čase, to treba teraz konať usilovnejšie a nábožnejšie, aby sa apoštolská ustanovizeň štyridsiatich dní naplnila pôstom, a to nielen striedmosťou v jedle, ale a predovšetkým tým, že sa zbavujeme nerestí."
Toto je veľmi dôležitá časť pôstu, a nemali by sme ju zanedbávať. Hoci to nie je ľahké: vydržať deň bez jedla sa oveľa ľahšie dodrží, ako nezhrešiť.
Ďalej nás nabáda, aby sme pôst sprevádzali almužnou, ktorá môže otvoriť naše srdce Bohu: "S rozumným a svätým pôstom nemožno užitočnejšie spájať nijaké iné skutky ako almužnu, kde sa pod jedným menom milosrdenstva skrývajú mnohé chvályhodné skutky nábožnosti, aby si mohli byť všetci veriaci v duchu rovní, aj keď majú nerovnaké možnosti. Veď láske, ktorú dlhujeme tak Bohu, ako aj človeku, nemôžu nikdy stáť v ceste také prekážky, aby sme sa nemohli vždy slobodne rozhodnúť pre dobro."
A uisťuje nás, že keď anjeli spievajú "Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle" znamená to, že každý, kto má s láskou účasť na akejkoľvek biede iného, teda sa podelí s almužnou, či iným skutkom milosrdenstva, nielenže požíva blaženosť plynúcu z Božieho zaľúbenia, ale aj z daru pokoja. A ten je pre nás rovnako dôležitý.
Lev I. Veľký v závere svojej homílie dodáva, že pole skutkov, ktoré svojou rozmanitosťou umožňujú pravým kresťanom rozdávať almužnu je ohromne široké. A nemusíme byť boháči, aby sme tak mohli konať, stačí len chcieť a mať ochotného ducha.
Žiadne komentáre: