Ako videla zradu Ježiša Krista a jeho zatknutie Panna Mária

Ako prebiehalo Umučenie nášho Pána Ježiša Krista je nám poväčšine známe z videní Kataríny Emmerichovej, či Márie z Agredy, ktorá túto udalosť opisuje v jednom zväzku diela Mystické mesto Božie. Nasledujúci článok pochádza z knihy Umučenie Krista očami Márie od svätého Anzelma z Canterbury, talianskeho mnícha a opáta, spisovateľa, filozofa, teológa a biskupa.  

Zrada Krista a jeho modlitba v Getsemanskej záhrade

- Povedz mi, najmilšia Pani, ako sa začali udalosti umučenia tvojho Syna?

- Keď môj Syn a jeho učeníci vstali od stola pri jeho poslednej večeri, vierolomný zradca Judáš Iškariotský vyšiel sám za veľkňazmi chrámu. Prijal od nich tridsať denárov striebra a na oplátku sľúbil, že im zradí Krista.

- Aké denáre dostal od kňazov?

- Boli to denáre Izmaelitov. V skutočnosti to boli tie isté mince, ktoré dostali Jozefovi bratia od Izmaelitov, keď ho predali do otroctva asi pred dvoma tisíckami rokov. Dedičstvom sa týchto tridsať strieborných denárov dostalo do rúk chrámovej pokladnice. Každá z týchto strieborných mincí mala desaťkrát väčšiu veľkosť a hmotnosť ako bežný denár. Judáš bol taký lakomý a plný chamtivosti po pozemskom bohatstve, že keď uvidel tieto mince, okamžite sa zaviazal zradiť môjho Syna chrámovým kňazom. Kristus tento čin zrady predvídal a často o ňom hovoril, ale ani to Judáša neodradilo od jeho zlého úmyslu.

- Pani moja, bola si prítomná na tej poslednej večeri so svojím Synom a jeho učeníkmi?

- Nie, nebola som prítomná, keď môj Syn jedol tú poslednú večeru, pri ktorej umyl nohy svojim učeníkom a povedal im láskyplné slová povzbudenia. Bola to veľká a svätá večera, pri ktorej im dal svoje vlastné telo a krv skrze sviatostné znaky chleba a vína. Po tejto posvätnej večeri, keď Judáš išiel za veľkňazmi, aby zradil Ježiša, Kristus odišiel so svojimi učeníkmi na vrch Sion, prešiel bránou pri rybníku Siloe. Môj Syn potom vošiel do záhrady. A kým učeníci spali, vyšiel na úpätie Olivovej hory, takže bol od spiacich učeníkov asi na skok od nich. A tam sa vrúcne modlil k svojmu nebeskému Otcovi a hovoril: "Pane, vypočuj moje volanie! Lebo si láskavý a plný súcitu. Podľa hojnosti svojho milosrdenstva pozri teraz na mňa. Neodvracaj svoju tvár od svojho dieťaťa! Som ťažko sužovaný; vypočuj moje prosby. Pozri na moju dušu a vysloboď ju zo súženia a nebezpečenstva, ktoré ju obklopuje. Zachráň ma, prosím ťa, z osídiel mojich nepriateľov; zachráň ma z pazúrov všetkých, ktorí sa snažia zničiť môj život!"

- Najslávnejšia Panna, prečo sa tvoj Syn, ktorý bol zároveň Synom Božím a samotným pravým Bohom, musel modliť práve v tej chvíli?

- Hoci vedel, že je Božím Synom, predsa sa potreboval modliť z troch dôvodov: Po prvé, bol krehkej a uhladenej konštitúcie (tela), ako dieťa nedotknutej panny a narodil sa z kráľovskej krvi. Je totiž pravda, že tí, ktorí sú urodzenejší, trpia hlbšie, keď sú ubližovaní, ako tí, ktorí sú hrubého a obyčajného pôvodu. Po druhé, prežíval takú extrémnu úzkosť, že jeho pot tiekol ako veľké kvapky krvi. [Po tretie], pretože keďže bol sám Bohom, dokonale vedel vopred všetko, čo mal trpieť a podstúpiť. To zahŕňalo pohŕdavé pľuvanie, rúhanie a urážky vojakov a davov, krvavé bičovanie, kruté ukrižovanie a všetky nespočetné ďalšie muky, ktoré mal znášať.

Zatknutie Krista

[Mária pokračuje vo svojej odpovedi Anzelmovi.]

Potom sa môj Syn vrátil k svojim učeníkom a zistil, že zaspali. S trochou sklamania im povedal: "Nemohli ste so mnou bdieť aspoň hodinku?" A dodal: "Hľa, blíži sa ten, čo ma zradí." V tom čase sa objavil Judáš a s ním veľký zástup chrámových kňazov a strážcov. V záhrade boli dvaja, ktorí si boli veľmi podobní - Jakub a Ježiš. Preto Judáš povedal strážcom: "Ktorého pobozkám, to je ten človek. Chyťte ho!"

A keď sa priblížil Judáš sprevádzaný zástupmi, Ježiš vystúpil vpred a povedal: "Koho hľadáte?" Odpovedali: "Ježiša Nazaretského." A Ježiš im odpovedal: "Ja som to!" A keď to povedal, všetci padli na zem, premožení tajomným úžasom. Môj Syn potom zopakoval: "Ja som to." Tak sa naplnili slová Písma, ktoré hovorí: "Nestratím ani jedného z tých, ktorých si mi dal."

Judáš k nemu pristúpil a pobozkal ho. Ježiš mu povedal: "Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?" Strážnici a sluhovia ho chytili a držali. V tomto momente Peter vytasil meč a udrel sluhu veľkňaza. Sluha sa volal Malchus.

- Nestal sa vtedy zázrak?

- Áno, naozaj! Môj Syn totiž obrátil svoju pozornosť na zraneného sluhu a uzdravil mu zranené ucho. A Petrovi povedal: "Vráť meč do pošvy! Lebo kto mečom žije, mečom aj zomrie. Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca v nebesiach, ktorý by mi hneď poslal viac ako dvanásť légií anjelov, aby ma bránili?" V tomto momente všetci učeníci utiekli a nechali môjho Syna samého v moci jeho nepriateľov.

- Povedz mi, moja pani, bola si tam aj ty, keď sa toto stalo?

- Nie, nebola som.

- Prečo, keď Ho tak vrúcne miluješ?

- Vtedy padla noc a pre mladú ženu (akou som vtedy bola) nebolo vhodné byť v tom čase vonku.

- Najsladšia pani, kde si bola, keď sa toto stalo?

- Bola som v dome svojej sestry, matky apoštolov Jakuba a Jána.

- Ako a od koho si sa dozvedela o tom, čo sa stalo tvojmu Synovi v záhrade?

- Počuj ma, ó, Anzelm, lebo to, čo ti musím povedať, je skutočne žalostné! Učeníci sa ku mne rozbehli so slzami v očiach a kričali: "Ó, najdrahšia Pani, tvoj milovaný Syn a náš Majster bol zajatý! Odviedli ho zviazaného a nevieme kam, ani čo sa s ním stalo, ani či je nažive, alebo mŕtvy."

- Pani moja, určite ste aj vy plakali?

- Áno. Hoci som veľmi dobre vedela, že môj Syn má vykúpiť ľudstvo svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním, v tej chvíli mi kvôli mojej materskej láske prenikol meč, o ktorom prorocky hovoril Simeon, cez srdce!

Masima; Zo života-pre život, obrázok: Pixabay