31.3.26
Ako prebiehala Posledná večera
Mystička Katarína Emmerichová bola obdarená videniami celého života nášho Pána, ale tiež životom Presvätej Panny a Svätej rodiny. Vďaka týmto milostivým zjaveniam si môžeme utvoriť obraz, ako to celé prebiehalo.
Keď sa blížila hodina, kedy náš Pán vezme na seba celé jarmo našich hriechov v podobe ťažkého kríža, už pred svitaním si k sebe zavolal Petra a Jána a hovoril s nimi o všetkom, čo majú zaobstarať v Jeruzaleme na veľkonočnú večeru. Učeníci sa ho pýtali, kde chce s nimi jesť veľkonočného barančeka a on ich navigoval: "Až vystúpite na horu Sion, nájdete muža s džbánom, ktorého už poznáte." Ten muž totiž hostil Pána Ježiša už (vtedajšie) minuloročné veľkonočné sviatky v Betánii.
Učeníci mali vojsť do jeho domu a oznámiť mu: "Majster ti odkazuje, že jeho čas je blízko; chce u teba sláviť veľkonočné sviatky." A mali si nechať ukázať večeradlo a pripraviť potrebné. Minuloročný zmienený hostiteľ bol švagrom Zachariáša z Hebronu a volal sa Héli. V jeho dome v Hebrone predpovedal Ježiš minulého roku smrť Jána Krstiteľa.
Héli mal jedného syna, ktorý bol levita a priatelil sa s evanjelistom Lukášom ešte predtým, než sa Lukáš stal Pánovým učeníkom. Héli mal okrem syna aj päť slobodných dcér, každý rok chodieval so svojimi služobníkmi na slávnosť a prenajímal si večeradlo, kde pripravoval hostinu pre tých, ktorí nemali svojho hospodára. Pre tohoročné veľkonočné sviatky si prenajal komnatu v starej budove, ktorá patrila Nikodémovi a Jozefovi z Arimatie.
Peter s Jánom zašli aj domov k Veronike, kde mali tiež zaistiť nejaké veci. Veronika bola približne stará ako Panna Mária a so Svätou Rodinou sa poznala už dlho. Keď dvanásťročný Ježiš zostal počas púte v Jeruzaleme, chodieval jesť práve k Veronike. Petrovi a Jánovi dala rôzne nádoby, ktoré niesli do večeradla v zakrytých košoch, a tiež im dala kalich, ktorý Pán použil pri ustanovení Najsvätejšej sviatosti.
Kým učeníci zaobstarávali potrebné veci k slávnostnej večeri, Judáš mal celkom inú robotu. Pod zámienkou, že musí zaobstarať mnoho vecí a platiť, utiekol z Betánie do Jeruzalemu. Ježiš sa naňho pýtal deviatich apoštolov, hoci dobre vedel, čo tento zradca podniká. Judáš celý deň obchádzal farizejov a všetko s nimi dohováral. Ukázali mu aj vojakov, ktorí mali zajať Ježiša. Prefíkane si rozpočítaval na chlp presne cesty tam i späť, takže mal stále dobrú výhovorku pre svoju neprítomnosť. Až krátko pred začiatkom večere sa vrátil späť k Ježišovi. Judáš bol činný človek a vždy ochotný poslúžiť, ale tiež naplnený pýchou, ctižiadostivosťou a závisťou. Proti týmto vášňam však nebojoval.
Pán Ježiš nezabúdal ani na svoju svätú Matku. Keď jej povedal, čo ho čaká, veľmi dojemne ho prosila, aby ju nechal umrieť s ním. Spasiteľ ju však napomenul, aby sa napriek svojej bolesti chovala pokojnejšie než ostatné ženy a dodal, že vstane z mŕtvych a zjaví sa jej. Svätá Panna už prestala plakať, ale zostal v nej hlboký smútok a bola naplnená otriasajúcou vážnosťou. Ježiš, ako dobrý syn, jej ďakoval za všetku lásku, objal ju a privinul si ju k sebe a povedal, že ona s ním bude v duchu sláviť poslednú večeru.
Čas pokročil, nádoby a všetko ostatné potrebné bolo pripravené, bol prinesený aj pekný baránok, ktorý bol ozdobený vencom. Ten mu vzali a poslali blahoslavenej Panne, ktorá bola v susednom dome s ostatnými ženami, a potom baránka zabili, pričom jeho krv zachytili do panvice. Niekto potom podal Ježišovi yzopovú vetvičku a on ju namočil do krvi. Prešiel k dverám jedálne a obe zárubne aj kľúč ňou poznačil. Vetvičku potom zastrčil za priečinok dverí, pričom slávnostne hovoril a tiež povedal, že anjel zhubca sem nevojde. A dodal, že sa tu môžu bezpečne a pokojne modliť, keď on, pravý veľkonočný baránok, má byť zabitý. "Teraz už bude nová doba a začne nová obeť a bude trvať až do konca časov."
Krvou pokropil aj kozub a tým ho posvätil na oltár. Zvyšok krvi vyliali do ohňa, kde bol vhodený aj tuk. Náš Pán potom za spevu žalmov prechádzal po komnate a posvätil ju v nový chrám, pričom všetky dvere boli zamknuté.
Levita medzitým pripravil baránka, nabodol ho na rošt a spolu s ostatnými troma baránkami ho piekol v peci. Judáš až dosiaľ nebol prítomný. Keď prišiel a priblížil sa čas, stoly boli prichystané a všetci si obliekli sviatočné šaty.
Muž, ktorý mal na starosti komoru, položil po modlitbe pred Ježiša nôž na rozkrájanie baránka, pohár s vínom, potom naplnil šesť zvyšných pohárov, ktoré stáli vždy medzi dvomi apoštolmi. Ježiš požehnal víno a napil sa, pričom apoštoli pili dvaja z jedného pohára. Majster rozdelil veľkonočného baránka, ku ktorému si apoštoli vzali chlebovú placku. Jedli veľmi rýchlo, mäso si oberali kosteným nožom a kosti boli hneď spálené. Pojedali tiež cesnak a zelené bylinky, ktoré si namáčali v omáčke, pričom baránka jedli postojačky.
Keď Ježiš rozlomil jeden veľkonočný chlieb, časť prikryl a druhú polovicu rozdelil. Znovu mu priniesli pohár s vínom, ale Ježiš poďakoval, no už neho nepil, ale povedal: "Vezmite víno a rozdeľte sa, lebo ja od tejto chvíle už nebudem piť víno, až v Božom kráľovstve." Keď sa po dvoch a dvoch napili, spievali a potom sa s Pánom modlili, znovu si umyli ruky a usadili sa za stôl.
Zatiaľ, čo jedli zeleninu, Ježiš sa s nimi celkom milo zhováral, ale potom sa stával stále vážnejším a smutnejším a povedal: "Jeden z vás ma zradí. Jeden, ktorého ruka je so mnou pri tomto stole." A keď rozdeľoval byliny, ktoré boli na jednej mise, dával ich po jednej strane a Judášovi, ktorý sedel oproti nemu prikázal, aby ich podal na druhú stranu. Slová o zradcovi apoštolov vyľakali, no Spasiteľ chcel tými slovami varovať Judáša. Preto ďalej hovoril: "Teraz zomiera Syn človeka, ako je o ňom napísané. Beda však tomu človeku, skrze ktorého je Syn človeka zradený! Lepšie by bolo, keby sa nenarodil!"
Čo nasledovalo, vieme. Náš Vykupiteľ sa odobral do Getsemanskej záhrady, kde sa potil krvou. Svoju vďaku za jeho nesmiernu lásku môžeme vyjadriť nasledujúcou modlitbou:
Ó, Ježišu, pre hojnosť svojej lásky a aby si prekonal našu zatvrdnutosť srdca, vylievaš prúdy svojich milostí na tých, ktorí rozjímajú o tvojom najsvätejšom zármutku v Getsemanskej záhrade a šíria k nemu úctu. Prosím Ťa, pohni moju dušu a moje srdce, aby často, aspoň raz denne, mysleli na tvoje najtrpkejšie utrpenie v Getsemanskej záhrade, aby som s tebou mohol byť spojený a čo najviac zjednotený.
Ó, blahoslavený Ježišu, ty, ktorý si v tú noc niesol nesmierne bremeno našich hriechov a plne ich odčinil; daj mi najdokonalejší dar úplnej kajúcnej lásky za moje početné hriechy, za ktoré si sa potil krvou.
Ó, blahoslavený Ježišu, pre svoj najtrpkejší boj v Getsemanskej záhrade, daj mi konečné víťazstvo nad všetkými pokušeniami, najmä nad tými, ktorým som najviac vystavený.
Ó, trpiaci Ježišu, pre tvoje nevyspytateľné a neopísateľné muky počas tej noci zrady a tvojej najtrpkejšej duševnej úzkosti, osvieť ma, aby som mohol rozpoznať a naplniť tvoju vôľu; daj, aby som mohol neustále premýšľať o tvojom srdcervúcom boji, o tom, ako si z neho vyšiel víťazne, aby si naplnil nie tvoju vôľu, ale vôľu tvojho Otca.
Buď požehnaný, ó, Ježišu, za všetky tvoje vzdychy v tú svätú noc; a za slzy, ktoré si za nás vylial. Buď požehnaný, ó, Ježišu, za tvoj krvavý pot a strašné utrpenie, ktoré s láskou znášaš v najchladnejšej opustenosti a v nevyspytateľnej samote. Buď požehnaný, ó, najsladší Ježišu, naplnený nesmiernou horkosťou, za modlitbu, ktorá v chvejúcej sa agónii prúdila z tvojho Srdca, tak skutočne ľudského a božského.
Večný Otče, obetujem ti všetky minulé, súčasné a budúce omše spolu s Kristovou krvou preliatou v agónii v záhrade bolesti v Getsemanskej záhrade. Najsvätejšia Trojica, daj, aby sa poznanie a tým aj láska k Ježišovmu utrpeniu na Olivovej hore rozšírilo po celom svete.
Ježišu, daj, aby všetci, ktorí s láskou hľadia na Teba na kríži, si spomenuli aj na tvoje nesmierne utrpenie na Olivovej hore, aby nasledovali tvoj príklad, naučili sa zbožne modliť a víťazne bojovať, aby ťa jedného dňa mohli večne oslavovať v nebi. Amen.
Veriaci vo svete si zvyknú uctiť sviatok svätca nejakým jedlom, venovaný špeciálne jemu. Výnimkou však nie je ani Zelený štvrtok, či Veľký piatok. Aj pre tieto dni pripravujú špeciálne jedlá, v Nemecku je to napríklad Frankfurtská zelená omáčka, ktorá sa skladá z vajec, uvarených na tvrdo, bieleho jogurtu, tvarohu alebo kyslej smotany, zelenej cibuľky, olivového oleja a zmesi byliniek.
Kto si chce dať niečo sladšie, môže si zasa pripraviť Judáše, ktoré sa pečú v susedných Čechách. Veľkonočné judáše sú vlastne uzlíky a pletence z kysnutého cesta, ktoré sa pečú na Zelený štvrtok na pripomenutie zrady Judáša. Ich tvar symbolizuje povraz, na ktorom sa Judáš obesil.
Žiadne komentáre: