31.7.26
Prečo si svätá Terézia z Avily vybrala "úzku cestu"
Hoci energickú Teréziu z Avily poznáme ako svätú, neprišla k tejto hodnosti lusknutím prstov. A i keď sa jej stavali do cesty všelijaké prekážky, necúvla. Naopak "vykasala si rukávy a dala sa do boja". Svätica sa priznala, že sama videla, ako potrebovala zo strany milosti veľa zvláštnych povzbudení, aby sa napokon odhodlala kráčať úzkou cestou, ktorá vedie k nebu.
"Koľkokrát som sa stala opäť neverná Bohu!" píše svätica vo svojom životopise. "Dvadsať rokov som bola zmietaná ako vo vzbúrenom mori, padala som a vstávala a vždy som znovu klesla. Žila som tak nedokonale, že som si všedné hriechy ani nevšímala. Smrteľných hriechov som sa bála, ale nie so správnou úprimnosťou, lebo som sa nevystríhala príležitostí."
Terézia zistila, že to nie sú správne kroky, ako zaznamenala: "Môžem povedať, že taký život je rozpačitý, lebo som nemala z Boha žiadny pôžitok a zo sveta žiadne radosti. Ak som si hovela vo svetských radostiach, trápila ma pripomienka na to, čo som bola Bohu povinná; ak som sa zamestnávala Bohom, znepokojovali ma náklonnosti k svetu; bol to ťažký, nepríjemný boj, pretože som chcela žiť v priateľstve s Bohom aj so svetom."
Boh napokon použil svojskú medicínu, aby ju raz a navždy vyliečil. Svätá Terézia smrteľne ochorela, ale uzdravila sa, čo pripisovala svätému Jozefovi. Po uzdravení však už začala uvažovať inak: "Ako by som sa teraz mohla domnievať, že by som mohla znovu padnúť, keď som dostala od Boha toľko dobra a láskavosti? A predsa som padala z jednej márnivosti a roztržitosti do druhej. Nepozorovane som bola vydaná toľkým príležitostiam a moja duša bola pohrúžená do toľkých márnivostí, že som sa už hanbila obrátiť sa k Bohu a priblížiť sa k Nemu takou zvláštnou dôvernosťou, ako je modlitba."
Svätica zažívala rovnaké pocity, tie isté boje, aké zažívame mnohí: "A práve tak, ako pribúdali hriechy, mizla aj chuť a záľuba v zbožnosti a cnosti. Niet divu, že som prestala byť verná Bohu." Ona však celkom nerezignovala, ani sa nestala apatickou, uvedomila si, že potrebuje pomoc: "Prosila som Pána, aby mi pomohol," ale ako sama priznáva, "nevkladala som celú dôveru do Neho samotného."
V jej krokoch vidieť túžbu byť priateľkou Boha, no napriek tomu v nej ešte stále žili úlomky sveta. Aj nám sa to stáva, tiež chceme pomoc, no nenecháme pre Božie konanie celkom voľný priestor. Prosto nám nedá, aby sme do toho nekibicovali.
"V tej dobe som raz uvidela obraz trpiaceho Spasiteľa, ktorý ma veľmi dojal. Veľmi som sa rozplakala, padla som na kolená a prosila som Ježiša, aby ma ešte raz posilnil, aby som ho viac neurážala."
Táto chvíľa bola jej životným zlomom, Terézia konečne prestala dôverovať sebe a namiesto toho vkladala celú dôveru do Boha. "Som tiež presvedčená, že pomoc skutočne prišla, lebo odvtedy som robila veľké pokroky v polepšení."
Boh ju čistil skutočne ako zlato. Taká práca potrebuje čas, zručnosť, ale najmä trpezlivosť. Boh ju má, my ju však neraz strácame. Stáva sa, že sa modlíme za nejakú potrebu a keď nepríde po dvoch-troch modlitbách, strácame chuť sa za to ďalej modliť. Už naše prastaré matere vraveli, že Boh je nenáhlivý, ale pamätlivý a toto múdre príslovie vyjadruje, že Božia spravodlivosť nekoná unáhlene, ale na nič nezabúda, všetko má svoj čas.
Pre nás to znamená jedno - nestrácať dôveru. Ani v takom prípade, keď nám nie je vyhovené. Pýcha nám síce radí "oduť sa", ale to nie je správne. Nezabúdajme, že Boh je skutočne vševediaci, vidí aj to, čo my neuvidíme, ani keby sme si super silné dioptrie. Pozná všetky zákutia nášho srdca, ale aj to, či je splnenie našej prosby pre nás skutočne dobré.
Cvičme sa v cnosti, lebo iba tá nám pomôže prejsť úzkou bránou. Buďme trpezliví, neustále prosme a nech nás neodrádzajú naše pády. Lebo Boh nám dáva možnosť vstať, oprášiť sa a ísť ďalej. Nech nás neodrádza ani to, že opäť a zasa spadneme, spomeňme si na Teréziu z Avily a mnohých iných svätých, ktorí sa nimi nestali zo dňa na deň, ale úprimnou snahou polepšiť sa.
Všemohúci Bože, oživ moju horlivosť, aby som sa staral nielen o spásu svojej duše podľa tvojej Božskej vôle, ale podľa mojich síl aj o spásu svojich blížnych ako svätá Terézia, ktorá sa teraz v nebi raduje z tvojej slávy a vznešenosti. Amen.
Masima; Zo života-pre život
Žiadne komentáre: