30.3.26
Čo má spoločné svätý apoštol Matej s Judášom?
V Zlatej legende, ktorú v roku 1275 napísal arcibiskup z Janova Jacobus de Voragine, sa v kapitole o svätom Matejovi opisuje legenda o Judášovi.
Matej v hebrejčine znamená daný nášmu Pánovi, alebo dar nášho Pána, ale tiež pokorný či malý. Bol totiž daný nášmu Pánovi, keď bol vyvolený zo sveta a bol zaradený medzi sedemdesiatdva učeníkov, bol tiež daný nášmu Pánovi, keď bol vyvolený žrebom a zaradený medzi apoštolov. Bol malý, pretože mal v sebe všetku miernosť a pokoru.
Apoštol svätý Matej bol na mieste zradcu Judáša. Aké bolo jeho narodenie a počiatky? V historickom diele, hoci sa nazýva apokryfom, sa píše, že v Jeruzaleme žil muž menom Ruben a ďalší menom Simeon z Dávidovho rodu, alebo podľa svätého Hieronyma z kmeňa Isachar, ktorý mal manželku, ktorá sa volala Ciborea.
V tú noc, keď bol Judáš počatý, mala jeho matka sen, z ktorého dostala strach. Snívalo sa jej, že počala dieťa, ktoré zničí ich ľud a pre túto stratu ju jej manžel veľmi karhal a povedal: "Hovoríš niečo cez zlo, inak ťa diabli oklamú." Ale ona mu odvetila: "Ak budem mať syna, myslím si, že sa tak stane, pretože som mala zjavenie a žiadnu ilúziu."
Keď sa potom dieťa narodilo, rodičia mali veľké pochybnosti a premýšľali, čo by mali najlepšie urobiť, pretože sa neodvážili dieťa zabiť pre hrôzu, ktorú by v ňom mali mať, a tiež nevedeli, ako by mohli živiť niekoho, kto by zničil ich rod.
Rozhodli sa teda uložiť dieťa do košíka a spustili ho do mora, aby sa plavilo, kam bude chcieť. Vlny mora priviedli košík s chlapcom na ostrov Scarioth a tak dostal meno Judáš Iškariotský.
Keď sa kráľovná tejto krajiny išla hrať na breh mora, uvidela košík s dieťaťom, ktoré bolo krásne a vzdychla si: "Ó, Pane Bože, ako by mi bolo ľahko, keby som mala také dieťa, moja ríša by tak nezostala bez dediča." A prikázala sluhom, aby vzali dieťa a starali sa oňho. Potom sa spravila tehotnou a keď prišiel čas, oznámila manželovi, že porodila krásneho syna. Kráľ mal veľkú radosť a rovnako aj všetci ľudia z krajiny, pre ktorých sa usporiadala veľká hostina.
Kráľovskí manželia sa starali o chlapca ako o kráľovského syna. Keď neskôr kráľovná skutočne počala syna, Judáš ho často bil, pretože nebol kvôli bratovi stredobodom, za čo ho často karhali. Slzy vydierania o lásku nakoniec donútili kráľovnú, aby mu povedala pravdu, že Judáš nie je jej syn, ale bol nájdený na brehu mora. Ale to nevedela, že Judáš medzitým zabil dieťa, o ktorom sa domnieval, že je jeho brat a synom kráľa. Aby sa vyhol trestu, utiekol z krajiny, až došiel do Jeruzalemu, kde vošiel do služieb Pilátovho dvora, ktorý bol vtedy prepoštom. Pilátovi sa tak páčil, že bol k nemu veľmi úctivý, prejavoval mu veľkú láskavosť a nič bez neho nepodnikol.
Raz ho Pilát vzal ku záhrade, ktorá patrila Judášovmu otcovi. Jeho otec však nespoznal svojho syna, myslel si, že sa dávno utopil v mori, a ani Judáš nepoznal svojho otca. Pilát dostal preukrutnú chuť na jablká v záhrade a keď to povedal Judášovi, hneď ich začal oberať. Lenže Judášov otec si bránil svoju úrodu a začali sa s Judášom vadiť, až slová napokon prešli do bitky. Judáš počas nej udrel otca kameňom do hlavy a tým ho zabil. Potom priniesol Pilátovi jablká a povedal mu, ako zabil majiteľa záhrady a nahovoril ho, aby zhabal celý majetok, ktorý mal usmrtený nešťastník a dal jeho ženu Judášovi za manželku. Tak si vlastne vzal Judáš svoju vlastnú matku.
Raz sa jeho manželka rozplakala, nahlas vzdychala a vravela: "Ach, aká som nešťastná! Stratila som syna aj manžela. Môj syn ležal v mori a myslím si, že sa utopil a môj manžel náhle zomrel, a predsa ma ešte viac trápi, že ma Pilát proti mojej vôli znovu zosobášil." Judáš ju začul a začal sa dožadovať toho dieťa, a tak mu rozpovedala, ako ho hodili do mora.
Judáš jej potom povedal, ako ho našli v mori a ona hneď vedela, že je jeho matkou, že zabil svojho otca a oženil sa s vlastnou matkou. Preto išiel Judáš k Ježišovi Kristovi, ktorý vykonal toľko zázrakov, a prosil ho o milosť a odpustenie hriechov.
Náš Pán urobil z Judáša jedného zo svojich apoštolov a ponechal ho vo svojej spoločnosti. Judáš bol s Ježišom taký zasvätený, že sa stal jeho zástupcom, niesol za všetkých ostatných mešec, ale ukradol z toho, čo bolo dané Ježišovi. Neskôr ho zasa hnevalo mrhanie olejom, ktoré Mária Magdaléna vyliala na hlavu a nohy nášho Pána, lebo ako sa vyjadril, "mal hodnotu tristo mincí" a preto predal Ježiša Krista za tridsať strieborných, z ktorých každý drobný peniaz mal hodnotu desať mincí a tak získal späť tristo mincí. Niektorí však hovoria, že mal mať zo všetkých darov, ktoré boli dané Ježišovi Kristovi, desiatu mincu a tak získal tridsať strieborných z toho, za čo ho predal, no napriek tomu ich napokon priniesol späť do chrámu a potom sa v zúfalstve obesil, jeho telo sa otvorilo, rozštiepilo a jeho vnútornosti vypadli.
"A tak sa dobre stalo," píše sa v legende, "lebo ústa, ktoré Boh pobozkal, nemali byť znečistené dotykom a tiež nemal zomrieť na zemi, pretože ho všetky pozemské stvorenia mali nenávidieť, ale vo vzduchu, kde sú diabli a zlí duchovia, pretože si zaslúžil byť v ich spoločnosti."
Keď potom prišiel čas medzi Nanebovstúpením a Turícami, svätý Peter videl, že sa počet apoštolov zmenšil. Postavený uprostred učeníkov povedal: "Bratia, viete, ako si náš Pán Ježiš Kristus vyvolil dvanásť mužov, aby vydali svedectvo o jeho zmŕtvychvstaní, a Judáš odišiel zlou cestou. Patrí sa dosiahnuť počet dvanástich z takých, ktorí boli s ním."
Vybrali si teda dvoch, Jozefa, prezývaného Justus a Mateja. Potom sa pomodlili, aby im Boh ukázal, koho majú vybrať a hodili lós, ktorý padol na Mateja, pravý opak Judáša.
O Matejovi sa v Zlatej legende píše, že sa narodil v Betleheme, z kmeňa Júdu a bol prijatý do školy, kde sa za krátky čas naučil všetku vedu zákona a prorokov. Bál sa telesných žiadostí a bol naklonený k všetkým cnostiam. Nebol pyšný, ale pokorný a vždy pripravený preukázať milosrdenstvo.
Nepatril k tým, "čo kážu vodu a pijú víno", ale robil to, čo kázal. Slepým vracal zrak, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a v mene Ježiša Krista konal veľké zázraky. Keď ho kvôli tomu obvinili pred jeruzalemským biskupom, bránil sa, že byť kresťanom nie je zločin, ale slávny život. Biskup mu však navrhoval oddych, aby sa kajal a svätý Matej odvetil: "Bože chráň, aby som sa kajal z pravdy, ktorú som skutočne našiel, a stal sa odpadlíkom."
Jeho kázne priviedli mnohých k viere v Ježiša Krista, ale aj tak bol 24. februára 63 obvinený a postavený pred súd v Macedónii, skrze dvoch falošných svedkov. Mateja priviazali na kríž, potom kameňovali a napokon ho usmrtili sekerou podľa rímskeho zvyku.
Masima; Zo života-pre život
Žiadne komentáre: