Páter Giuseppe Spinelli študoval vo veku 22 rokov v inštitúte v Palerme múdroslovie. 20. decembra 1634 počas prednášky omdlel a dostal búšenie srdca, ktoré ho znepokojovalo už celý rok. Teraz to však bolo také intenzívne, až sa zdalo, že to nevydrží.
Museli ho odniesť do vedľajšej miestnosti a hoci nebezpečenstvo pominulo, nasledujúce dni stále blúznil. Keď aj toto pominulo, pocítil, že je na ľavej strane tela nehybný. Privolaní lekári sa snažili liečiť jeho ochrnutie všelijakými dostupnými liekmi, ale nič nepomáhalo.
Koncom januára 1635 ho druhýkrát ranila mŕtvica. Páter onemel a lekári už pochybovali, že mu zostáva veľa dní života. Zaopatrili ho teda svätými sviatosťami a hoci sa mu na niekoľko dní polepšilo, choroba predsa zostala a ani sa mu nevrátila reč.
Ťažko chorý páter Giuseppe celkom stratil nádej v pomoc lekárov, a ešte viac sa odporúčal Bohu skrze zásluhy svätého Alojza, ktorého bol veľkým ctiteľom. A prisľúbil, že ak sa uzdraví, bude sa každý rok pred sviatkom svätého Alojza z Gonzagy postiť. Po modlitbe pocítil v duši veľkú horlivosť k rozmnoženiu Božej úcty a chvály, a tiež sa upevnil v tom, aby zotrval v Tovarišstve.
Nasledujúcu noc počul v sne hlas, ktorý volal jeho meno: „Giuseppe, Giuseppe!“
„Kto ma to volá?“ odpovedal zo spánku.
Neďaleko spiaci opatrovateľ to počul a pomyslel si, že sa mu už vrátila reč a v domnienke, že Spinelli už hovorí, pýtal sa ho, čo chce.
Ale keď sa Giuseppe prebudil, bol opäť nemý a posunkami si pýtal pero a papier. Chcel svojmu spovedníkovi Taglierrovi opísať celý sen, aby sa s ním spojil v modlitbách a vyprosil mu potrebnú milosť.
O štyri dni neskôr mal znovu sen, že ho ktosi chytá za ruku a vidí svätého Alojza so svätým Jánom Berchmansom stáť pri posteli. S veľkou dôverou ich prosil o pomoc a vtedy počul odpoveď: "Neboj sa, vzmuž sa, máš pred sebou veľkú cestu!" Zasa o svojom sne napísal svojmu spovedníkovi.
V noci z 12. na 13. februára sa mu znovu ukázali svätý Alojz so svätým Jánom Berchmansom a Alojz mu hovoril: "Giuseppe, Boh ti dal dar reči, ale vedz, že si mal byť podľa spravodlivého rozsudku po celý život nemý. Boh ti túto milosť udelil na môj príhovor a chce, aby si zasvätil svoj jazyk k jeho cti a chvále, nezneužívaj ho k hriechu. Pamätaj si, že to má byť začiatkom tvojho spasenia a tvojej rehoľnej dokonalosti, si povinný toto predsavzatie často obnovovať, aby si bol horlivejší v Božej službe. Nedaj sa zastrašiť ťažkosťami, buď uistený, že budem tvojím vodcom."
Potom mu svätý Alojz pripomenul sľúbený pôst: "Sľúb tiež, že sa budeš každý deň hodinu a v deň svätého prijímania pol hodiny dlhšie modliť."
Chorý páter Giuseppe to sľúbil. Alojz sa potom prstom, ktorý si omočil v nádobe, čo mal so sebou, dotkol jeho úst a na perách mu spravil svätý kríž. Giuseppe sa potom prebudil a mohol hneď hovoriť a všetkým rozprával o tomto zázraku.
16. februára sa mu svätý Alojz zjavil opäť. Úbohý Spinelli, hneď ako ho zočil, zvolal: "Ó, svätý Alojz, neviem sa ti dostatočne poďakovať za tvoju zvláštnu pomoc, tak ako sa patrí."
Alojz mu však odvetil: "Nič nežiadam, len aby si sa posvätil, pričiň sa, aby si sa stal svätým. Pán Boh od teba očakáva veľké a mnohé veci. Mám byť tvojím vodcom?"
Páter Giuseppe ho o to veľmi vrúcne prosil a svätec mu odvetil: "Buď bez starosti, budem tvojím vodcom, ale od tejto chvíle sa budeš volať Alojz, aby ťa toto meno vyzývalo k väčšej dokonalosti."
Potom ho svätý anjelský mládenec napomínal, aby celý mesiac konal duchovné cvičenie svätého Ignáca. A znovu si omočil prst v malej nádobke a požehnal svätým krížom najprv pátrove nohy, potom bedrá a jedno rameno, pričom vždy vzýval meno Božie a napokon povedal: "Aby si mohol hýbať týmto ramenom k večnému životu."
Po mu svätý Ján Berchmans utieral plátennou šatkou údy, pomazané nebeským olejom a svätý Alojz zvolal: "Nuž, vstaň, Alojz, praješ si ešte niečo?"
Chorý Spinelli odpovedal: "Prosím o zdravie duše a večné spasenie!"
Svätec mu odvetil: "Dobre prosíš, buď si istý, že to dostaneš, ale preukáž svojou horlivosťou, že si toho hodný!" Podal ruku, Giuseppe Spinelli mu ju pobozkal, svätý Alojz ho požehnal a odišiel.
Keď sa chorý páter Spinelli prebudil, zvolal: "Ó, môj milý Alojz! Už som uzdravený!" Vstal z postele, kľakol si pred sochu svätého Alojza a celú hodinu sa k nemu modlil.
Po modlitbe išiel za pátrom rektorom a vyrozprával mu o svojom uzdravení a podobne aj ostatným otcom. Všetci mu blahoželali, chválili Boha a svätého Alojza. Potom niesli sochu svätého Alojza v sprievode do domácej kaplnky, kde ju postavili na oltár, ožiarený množstvom svetiel a všetci sa tam dlho modlili.
Nový Alojz Spinelli sám prišiel do chrámu Pána a posluhoval pátrovi rektorovi pri svätej omši a na poďakovanie za obdržanú milosť prijal sväté prijímanie.
Tento zázrak spôsobil v Palerme veľkú radosť. Všetci lekári, ktorí pátra Spinelliho liečili, vyznali, že toto uzdravenie sa nemohlo stať prirodzeným spôsobom. Traja lekári vydali o tom písomné svedectvo a potvrdili ho prísahou.
Ale najväčšiu milosť, ktorú svätý Alojz vyprosil svojmu chránencovi, bola svätá horlivosť pre všetko dobré. Ďalej študoval, stal sa kňazom a prosil, aby ho predstavení poslali na misie do Indie. Bol poslaný na Filipínske ostrovy, kde bol horlivým apoštolom svätej viery a zomrel ako svätec.
Svätý Alojz Gonzaga, ako jezuitský seminarista a pracovník v nemocnici si uprednostnil Krista pred všetkým pozemským bohatstvom a poctami a našiel si pravú slobodu v láske k nemu samému. Modli sa za nás, aby sa naše srdcia očistili od sebeckých túžob, aby sme s odvahou a dôverou hľadali Božiu vôľu a slúžili blížnym so štedrosťou a súcitom. Nauč nás byť vernými v malých obetách, strážiť si srdcia v nepokojnom svete a obetovať svoje životy ako dar lásky Bohu. Kiež prežívame každú hodinu každého dňa zjednotení v láske ku Kristovi v našich každodenných skutkoch oddanosti a modlitby.
Masima; Zo života-pre život
0 Comments