17 novembra
Panna Mária odmenila svätú Alžbetu Uhorskú svojimi návštevami
Svätá Alžbeta Uhorská, po ktorej je pomenovaný aj kostol v Košiciach, bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II., a manželkou durínskeho vojvodu Ľudovíta, ktorého skutočne milovala. Princezná bola odmala vychovávaná v zbožnosti, ale na rozdiel iných dievčat rovnakého postavenia, jej bol titul viac na ťažkosť, ako na útechu. Je úžasné, že svoje honosné princeznovské šaty rada vymenila za chudobnejší odev. Prosto, Alžbeta si nezakladala na móde, šperkoch a podobne. Pre ňu bola prvoradá chudoba, ktorá sa stala najviac viditeľná z jej cností.
Určite má na tom podiel Matka nášho Pána, ku ktorej Alžbeta už od detstva prechovávala veľkú úctu, nikdy sa neunavila modliť Anjelský pozdrav k úcte Božej Matky a každého, koho stretla, nabádala, aby si tiež uctievali Svätú Pannu.
Cnosti chudobe sa Alžbeta naučila od blahoslavenej Márie, lebo Kráľovná neba a zeme sama žila celý svoj život v chudobe. Tento duch chudoby inšpiroval Alžbetu k takému veľkému pohŕdaniu svetským vlastníctvom, že sa stránila všetkého, čo nebolo nutné, a nikdy si neponechala ani to, čo by patrilo k jej kráľovskej dôstojnosti. A Panna Mária sa jej odmenila...
Raz na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, si Alžbeta počas svätej omši sňala pred všetkými prítomnými v kostole kráľovskú korunu a odstrčila vankúše, ktoré boli pre ňu pripravené, aby kľačala na holej podlahe. Tým ukázala, že takéto honosnosti sa neslušia u služobnice Ježiša Krista, ktorá vidí, že on, Kráľ neba a zeme, vždy žil v chudobe a zomrel korunovaný prehorkými tŕňmi.
Alžbeta prežila po smrti svojho manžela najhoršie prenasledovanie. Kvôli závisti a tiež pre nenávisť vznešených kniežat bola osočovaná, že svojimi almužnami hýri z kráľovského pokladu. Bola preto vypovedaná z dvora, vystavená rôznym urážkam a nakoniec aj prinútená ukryť sa v malej chyžke, kde trpela hladom a nepriazňou počasia.
Uprostred týchto súžení s veľkou trpezlivosťou prijímala pomoc od preblahoslavenej Márie, jej láskavej Patrónky, ktorá sa jej tiež zjavovala a rozprávala sa s ňou.
.webp)
Po čase bola Alžbeta očistená a vrátili jej aj jej kráľovskú hodnosť. Ale namiesto toho, aby si v pokoji užívala potešenia a pocty svojho postavenia, otočila sa k nim chrbtom a požiadala, aby smela nosiť rehoľný odev svätého Františka.
Svätica po zvyšok svojho života neustávala v konaní pokánia a života v pokore. Na sklonku svojho života bola pozvaná nebeským Ženíchom na svadobnú nebeskú hostinu a slzavé údolie v nemeckom Marburgu zamenila 19. novembra 1231 za nebeskú radosť.
V análoch rádu svätého Františka je zaznamenaných množstvo zjavení, ktorými Panna Mária vyznamenala svätú Alžbetu, vďaka ktorým sa môže viac prehĺbiť naša úcta k našej Matke v nebesiach.
Svätica vravela o týchto aj iných nebeských milostiach najčastejšie duchovným vodcom, spovedníkom. Mnohé veci povedala aj svojim dôverníčkam Gude a Isentrúde. Alžbeta bola tak presvedčená o pravosti nebeských milostí, že bola pripravená umrieť, než niečo zaprieť. Napokon, svätica bola celkom presvedčená, že podobné veci, ako mimoriadne Božie dary ešte nerobia človeka svätým, ale sú veľmi nebezpečné pre základ všetkých cností – pokoru. Rovnako, ako svätý Pavol, aj Alžbeta bola ustarostená, aby ju nebeské milosti nespravili pyšnou.
Keď raz Alžbeta rozjímala na Štedrý večer o narodeniu Božieho Syna, zjavila sa jej Svätá Panna a povedala: "Chcem ťa naučiť modlitby, ktoré som konala v chráme, kde som bola obetovaná Bohu. Keď ma otec a matka zanechali v chráme, povedala som si v srdci, že budem mať Boha za otca. Často som zbožne premýšľala, čo príjemné by som mohla urobiť, aby mi Boh ráčil udeliť svoju milosť. Vyučovali ma v Božom zákone a zo všetkých prikázaní som si zachovala predovšetkým tieto tri: Milovať budeš Pána, svojho Boha... Budeš milovať blížneho... a budeš nenávidieť svojich nepriateľov, totiž hriechy.
Milá dcéra, zachovávala som tieto tri prikázania a veľmi skoro som poznala, že sú v nich obsiahnuté všetky cnosti. Teraz ťa chcem poučiť, že duša nemôže byť cnostnou, ak z celého srdca nemiluje Boha, lebo od tejto lásky závisí plnosť milostí. Keď milosť naplnila dušu, nezostane v nej bez úžitku, ale sa roztečie ako voda, ak človek nenávidí svojich nepriateľov, totiž hriechy. Kto teda chce dostať Božie milosti a zachovať si ich, musí pripraviť svoje srdce ako k láske, tak k nenávisti. Preto chcem, aby si žila ako ja. Vstávala som vždy o polnoci, išla som pred oltár chrámu a s celou túžbou, žiadostivosťou a láskou, akej som bola schopná, prosila som všemohúceho Boha o milosť, aby som tieto tri prikázania, ako aj celý zákon, vždy zachovávala.
Keď som stála pred oltárom, prosila som boha o sedem vecí. Predovšetkým som prosila o milosť, aby som mohla plniť Boží zákon. Ako druhé som prosila o milosť milovať blížneho podľa Božej vôle a vôbec, aby som mohla milovať všetko, čo sám Boh miluje a uznáva za hodné svojej lásky. Za tretie som prosila o milosť, aby som mohla nenávidieť všetko, čo on nenávidí. Moja štvrtá prosba bola o pokoru, trpezlivosť, dobrotu srdca a láskavosť, ako aj vôbec za cnosti, ktoré by ma mohli okrášliť pred jeho očami. Po piate som prosila Boha, aby mi oznámil čas, kedy príde najsvätejšia Panna na svet, ktorá porodí Božieho Syna. Prosila som ho, aby mi zachoval oči, aby videli, uši, aby počuli, ruky, aby som ju mohla privítať, nohy, aby som mohla kráčať v jej službe, kolená, aby som mohla uctievať Božieho Syna.Za šieste som prosila o milosť vždy poslúchať prikázania veľkňaza chrámu a za siedme som prosila Boha, aby zachoval vo svojej svätej službe chrám a všetok ľud.
Alžbeta s tichou radosťou a zároveň so začudovaním počúvala svoju nebeskú Matku: "Ó, najsladšia Pani, opovážim sa opýtať, či si nebola naplnená týmito všetkými milosťami a cnosťami?"Svätá Panna jej odvetila: "Alžbeta, uisťujem ťa, že som sa vždy považovala za práve takú vinnú, opovrhnutú a nehodnú milosti, ako ty; preto som vrúcne prosila Boha, aby vzhliadol na svoju nehodnú služobnicu a udelili mi potrebné milosti a cnosti."
Keď sa potom neskôr Alžbeta modlila, Božia Matka jej povedala: "Boh so mnou konal ako citarista so svojím mnohostrunovým nástrojom. Ako ten usporadúva a zlučuje struny k ľúbeznej a súladnej hre, tak naladil Boh moju dušu, ducha, myseľ a všetky zmysly podľa svojho zaľúbenia. Keď som potom bola usporiadaná podľa jeho múdrosti, anjeli ma zaniesli do lona Boha Otca a stala som sa účastnou toľkej útechy a radosti, občerstvenia a rozkoše, sladkosti i slastí, že som nič podobné nezakúsila. Tak dôverne som konala s Bohom a jeho anjelmi, akoby som vždy prebývala v nebi. Vždy som tu dlho pobudla, potom ma Boh dal zasa svojim anjelom, ktorí ma doniesli na miesto, kde som sa predtým modlila.
Keď som precitla, a videla som, že sa dosiaľ nachádzam na zemi, rozpálila som sa láskou. Objímala som zem, kamene, stromy a všetko stvorenie. Bozkávala som ich z lásky k Tomu, ktorý všetko stvoril. V takýchto chvíľach sa mi zdalo, že som slúžkou všetkých dievčat a žien v chráme. A takto máš konať aj ty.
Inokedy zasa, poúčala Panna Mária svoju služobníčku ďalej, myslela som na to, že sa nikdy nechcem odlúčiť od Boha. vstala som a začala čítať Božie knihy s prianím nájsť niečo, čo by posilnilo moju dušu. Keď som otvorila knihu, oči mi spočinuli na jednom mieste proroka Izaiáša: Hľa, panna počne. Keď som z toho poznala, že sa Boží Syn narodí z panny, hneď som si zaumienila, že z úcty a lásky k tejto budúcej panne si zachovám čistotu, stanem sa jej slúžkou, budem jej slúžiť a nikdy ju neopustím, aj keby som s ňou mala putovať po celom svete.
Raz v noci som sa modlila a znovu som prosila Boha, aby ma nechal tak dlho nažive, až by som tú Pannu videla a mohla jej slúžiť. A zrazu som uvidela oslňujúcu žiaru a uprostred tej jasnosti sa ozval hlas: "Priprav sa, porodíš môjho Syna. Vedz, že poddanosť, ktorú chceš najavo dávať iným, bude ti všetkými vzdávaná. Chcem, aby si bola Matkou môjho Syna, pani a veliteľkou, aby si ho nemala iba pre seba, ale poskytovala aj iným, ako sa ti zapáči. Ten kto ťa nemiluje, nedosiahne ani milosť, ani moju lásku, ani môjho Syna. Kto by ťa neuznával za matku môjho Syna, nevojde do môjho kráľovstva. Priala si si zavďačiť sa tej Panne, ktorá porodí môjho Syna, aby ti dostatočne dôverovala a poskytla ti svojho Synčeka a ten potom celkom vypĺňal tvoju lásku; hovorím ti, že sama ho budeš mať, bude ti daný odo mňa a od nikoho iného. Kto nebude prosiť o tvoju milosť, nedostane útechu ani odo mňa, ani od Syna."
Milá Alžbeta, keď som počula tieto slova, v mdlobe som padla na tvár. Ale prišli anjeli, zdvihli ma a posilnili. Od tej chvíle som sa oddala Božej službe, nemohla som sa nasýtiť chváliť Boha a dňom i nocou mu ďakovať. Očakávajúc splnenia Božského zasľúbenia, s najväčšou dôverou som prosila Boha: Najmilosrdnejší, najmilostivejší a najdobrotivejší Otče, pretože sa ti páči, aby som porodila tvojho Syna, prosím ťa, udeľ mi ducha múdrosti, aby som mu mohla dobre slúžiť; dar rozumu, aby som poznala jeho vôľu, lebo ak sa má narodiť ako človek, viem, že nebude hneď hovoriť; dar rady, aby som s ním vždy zaobchádzala opatrne a obozretne; dar sily, aby som dokázala zniesť jeho Božstvo; dar poznania, aby som dokázala poúčať o ňom všetkých, ktorí s ním prídu do styku; dar nábožnosti, aby som ním vedená mu mohla vždy a vo všetkom pomáhať; dar Božej bázne, aby som bola vždy pokorná a slúžila mu s bázňou, láskou a povinnou úctou. To sú dary, ktoré som si vyprosila u Boha prv, než mi dal svojho Syna. Keď porozmýšľaš teraz nad pozdravom, ktorý mi Boh poslal po svojom anjelovi, poznáš, že všetky moje prosby boli vyslyšané."
O čosi neskôr sa Alžbete opäť zjavila Svätá Panna a vravela jej: "Dcéra, nedomnievaj sa, že som dosiahla taký stupeň svätosti bez môjho pričinenia a námahy. Boh ma síce zahrnul nesmiernymi milosťami, ale žiadal si, aby som s nimi vždy verne spolupôsobila. Pretože som vždy s každou milosťou verne pôsobila a pritom zostala pokorná, zahŕňal ma Boh stále viac nebeskými pokladmi. Nezabudni, že stále musíme byť pokorní i keď nám Boh dáva čoraz viac najavo svoju lásku. Z Božej milosti sme, čo sme. Aj ja som sa pokorila, keď mi anjel zvestoval, že počnem a porodím z Ducha Svätého Syna. Milá dcéra, buď vždy pevná vo viere a dôvere v Boha. Ak o niečo prosíš Boha a nie je tvoja prosba hneď splnená, povedz si – spáchala som niečo proti Bohu a preto som nedostala, o čo som prosila."
Keď na Vigíliu Božieho narodenia prosila Alžbeta Boha o milosť, aby ho mohla z celého srdca milovať, priblížila sa k nej Svätá Panna a povedala: "Kto je ten, kto miluje Boha? Miluješ ho?" Alžbeta sa bála prisvedčiť a tiež záporne odpovedať a Božia Matka ju utešila: "Chceš, aby som ti povedala, kto miluje Boha? Miloval ho svätý Bartolomej, svätý Vavrinec, svätý Ján. Si pripravená obetovať svoj život za Boha, byť trýznená a pálená?" Keď svätica znovu neodpovedala, nebeská Pani pokračovala: "Vravím ti, ak chceš dopustiť, aby ti bolo vzaté všetko čo je ti milé, drahé a ľúbezné a pripojíš k tomu aj svoju vôľu, chcem ti zaobstarať tú zásluhu, ktorú si získal svätý Bartolomej, keď mu dreli kožu z tela. Ak trpezlivo znesieš urážky, ktoré ti spôsobia ľudia, budeš mať zásluhu, ktorú mal svätý Vavrinec, keď ho upaľovali. Ak budeš mlčať, keď ťa budú potupovať a šliapať po tebe nohami, budeš mať zásluhu svätého Jána, ktorý pil jed. A pri tom všetko ti budem pomáhať."
Pri inej príležitosti povedala Svätá Mária Alžbete: "Vieš, prečo nie sú cnosti rozdeľované rovnakým spôsobom? Pretože každý neprosí rovnako pokorne a milosti, ktoré si vyprosil, nedokáže starostlivo opatrovať. Boh chce, aby tomu, kto nemá, bolo pomáhané od toho, kto má. Hovorím ti to preto, pretože chcem, aby si sa horlivo modlila za svoje spasenie a iných."
Slávna Panna, Snúbenica Ducha Svätého, zázrak celého vesmíru, chválim ťa a vzdávam vďaku za jedinečné počatie Ježiša Krista v tvojom panenskom lone. Udeľ mi, prosím, aby som v sebe vždy uchoval svetlo viery a jedného dňa mohol zdediť prísľuby učinené tým, ktorí tvojmu Synovi verne slúžili. Amen.
Žiadne komentáre: