04 decembra
Vyproste si šťastnú smrť so svätou Barborou
Svätá Barbora sa často zobrazuje s miniatúrnymi reťazami a vežou, symbolizujúce jej otca, ktorý ju uväznil. Obľúbená svätica je jednou zo Štrnástich svätých pomocníkov a najznámejšia je ako patrónka zbrojárov, delostrelectva, baníkov a ďalších, ktorí pracujú s výbušninami, pre jej legendárne spojenie s bleskom.
Okrem toho, je aj patrónkou dobrej smrti. Traduje sa, že tí, ktorí vzývajú svätú Barboru, nezomrú skôr, ako sa vyspovedajú a prijmú posledné pomazanie. Aj svätý Stanislav Kostka si ju vybral za zvláštnu patrónku, pretože čítal, že tým, ktorí ju vzývali, vyprosila milosť prijatia svätej sviatosti pred smrťou. Že to naozaj funguje, zažil, podobne ako iní, na vlastnej koži.
Rodiskom svätej Barbory je mesto v Malej Ázii Nikomédia, preto je veriacimi veľmi uctievaná napríklad aj v Libanone. V deň jej sviatku pečú Libanončania špeciálne koláčiky, a začínajú sa pripravovať na Vianoce.
Jej otec Dioskuros bol pohan a v obave, že by sa jeho jediné dieťa stalo kresťankou, ju zatvoril do veže a tak obmedzil jej kontakt s ostatnými. Ale čo sa malo stať, aj sa stalo a Barbora sa stala kresťankou. Z osamelej veže pozorovala nebesia v úžasnej kráse. Netrvalo dlho a presvedčila sa, že "nebesia rozprávajú o Božej sláve", o väčšom Bohu než sú modly, ktoré ju odmala učili uctievať. Zatúžila to spoznať a Boh na jej túžbu odpovedal svojím vlastným múdrym spôsobom.
Hoci bola zatvorená a celé dni prežívala v samote, predsa si k nej našla cestu povesť o slávnom kresťanskom učiteľovi Origenovi v Alexandrii, za ktorým poslala sluhu, ktorému dôverovala s prosbou, aby ju prišiel poučiť o pravde. Origenes jej potom poslal svojho učeníka, ktorý prezlečený za lekára ju poučil o Božích pravdách a následne ju potom pokrstil. Barbora odvtedy v tichosti praktizovala svoje nové náboženstvo a trpezlivo čakala na vhodnú príležitosť, aby otcovi oznámila svoje obrátenie.
Chvíľa na túto pravdu sa naskytla v krátkom čase. Dioskuros poslal robotníkov, aby spravili vo veži ďalšiu miestnosť a keď do nej osadili dve okná, Barbora im prikázala urobiť aj tretie. Keď to jej otec uvidel, pýtal sa jej na dôvod a Barbora mu odvetila: "Vedz, otec môj, že duša prijíma svetlo cez tri okná, Otca, Syna a Ducha Svätého a tí traja sú jedno."
Dioskurovi okamžite došlo, že sa jeho dcéra stala kresťankou a z pošvy začal tasiť meč. Barbora utiekla pred jeho hnevom na vrchol veže, ale ani tak rozzúrenému otcovi neunikla. Len čo ju mal vo svojej moci, schmatol ju za vlasy a takto ju vliekol do žalára, aby jej zabránil v ďalšom úteku. Ale hoci neskôr použil vyhrážky, prísne tresty a hladovanie, aby ju tak prinútil zriecť sa viery, nepochodil.
Keď Dioskuros videl, že nedokáže otriasť stálosťou svojej dcéry, vydal ju do rúk prokonzula Marciana, ktorý ju dal zbičovať a mučiť. Ale Barbora ani tak svoju vieru nezaprela. Bezcitný otec sa medzitým s úsmevom prizeral mukám svojho dieťaťa.
Nasledujúcu noc, keď ju odviedli späť do väzenia, zjavila sa jej Pán a uzdravil jej rany. Keď sa potom ráno ukázala pred Marcianom, bol prekvapený, že na jej tele nenašiel ani najmenšiu stopu po krutostiach. Znovu vyzval Barboru, aby zaprela vieru, no keď videl, že jeho celé úsilie je márne, vyniesol nad ňou rozsudok smrti. Barbora mala byť sťatá.
4. decembra 237 si Dioskuros nárokoval výsadu vykonať rozsudok vlastnými rukami a jednou ranou odťal svojej dcére hlavu od tela. V okamihu, keď bola poprava svätica vykonaná, strhla sa veľká búrka a Dioskurosa usmrtil blesk, pričom rovnaký osud postihol aj Marciana.
Svätá Barbora je preto odpradávna vzývaná ako patrónka proti bleskom a výbuchom, ale tiež ju vzývajú tí, ktorí túžia po sviatosti umierajúcich.
Všetci si želáme šťastnú a požehnanú smrť a aby sme ju dosiahli, musíme si z prípravy na ňu urobiť najväčší cieľ nášho života. Musíme sa naučiť zomrieť svetu a sebe samému a usilovať sa o dokonalosť v cnosti a pamätať na požehnanie šťastnej smrti. Iba dobre pripravených nás môže smrť zastihnúť v akejkoľvek forme a nech je to hocijako náhle, nájde nás pripravených.
Mali by sme pamätať, že sa neoplatí odkladať prípravu na smrť, pokánie, prijímanie sviatostí a tiež nápravu nášho života zo dňa na deň, od uzdravenia z choroby, či v chorobe až do posledného okamihu nášho života v domnienke, že aj vtedy môžeme získať odpustenie.
Varuje nás pred týmto aj svätý Augustín, keď hovorí: "Je veľmi nebezpečné odkladať splnenie povinnosti, od ktorej závisí celá naša večnosť, na najnevhodnejší čas, na poslednú hodinu." K jeho slovám svätý Bernard poznamenáva: "Vo Svätom písme nachádzame jediný príklad, kto dostal odpustenie v poslednej chvíli. Bol to zlodej ukrižovaný s Ježišom. Je sám, aby ste nezúfali; je tiež sám, aby ste nehrešili domnienkou na Božie milosrdenstvo."
Ak si teda želáme šťastnú smrť, pripravme sa na ňu včas. K tejto príprave nám môže pomôcť aj svätá Barbora, ktorú vzývajme o pomoc touto modlitbou:
Svätá panna a mučenica Barbora, ktorá si pre kresťanskú vieru vyliala svoju krv, teba, ako milovanú manželku Ježiša Krista vzývam, aby si mi od Neho vyprosila tú milosť, aby som neodišiel z tohto sveta bez ľútostivého vyznania hriechov a bez prijatia velebnej Oltárnej sviatosti. Ochraňuj ma, svätá panna Barbora, v tom dôležitom poslednom okamihu môjho života od všetkých diabolských pokušení, ktoré by ma mohli priviesť k hriechu. Zastaň sa ma, aby som, dokonale zmierený s Bohom, vošiel do nebeskej radosti. Amen.
Žiadne komentáre: