13 januára
Vždy sa utiekajme pod Máriinu ochranu
Keď som bola malá a čohosi sa zľakla, či som spadla a rozbila som si koleno, s plačom som utekala k mame. Jej objatie, tíšenie a ošetrenie ma potom vracalo späť do rovnováhy. Rovnako ako moja pozemská mama, robí tak aj naša nebeská Mama, ako raz povedala svätej Brigite: "Keby matka videla svoje dieťa pod mečom nepriateľov, urobila by všetko pre jeho záchranu. Tak robím a vždy budem robiť svojim deťom, nech by to boli tí najväčší hriešnici, keď sa utiekajú ku mne o pomoc."
Týmito slovami nám skrze sväticu odkazuje, že je tu vždy pre nás. Lenže rovnako, ako naše mamy nám neprídu na pomoc, keď sa skryjeme do kúta a tam potichu fňukáme, ani ona nepríde na pomoc, pokiaľ budeme ticho. Vraví sa, že hovoriť striebro, ale mlčať zlato. To zlato však neplatí v duchovnej sfére, pokiaľ chceme skutočne pomoc. Lebo je plne rešpektovaná naša slobodná vôľa. Ale môžeme si byť istí, že stačí jeden povzdych a z neba letí expresná zásielka s pomocným balíčkom.
Ako našim rodičom záležalo na tom, aby sme boli usmievaví, spokojní, najedení, tak i nebeskej Matke záleží na tom, aby sa jej deti mali dobre, i keď nám "nezháňa" materiálnu pomoc, ale viac sa stará o spásonosnú. Každopádne platí, že nám chce pomôcť vyjsť z každého nebezpečenstva, zachrániť nás pred každým pádom, ktorý by nám mohol do budúcna priniesť škaredé následky.
.jpg)
V dejinách jezuitských kláštorov vo vtedajšom Neapolskom kráľovstve je zaznamenaná správa o mladom škótskom šľachticovi Williamovi Elfinstoneovi, ktorý bol v príbuzenskom vzťahu s kráľom Jakubom. William pochádzal z protestantskej rodiny, ale Božia milosť mu otvorila oči, aby spoznal svoj blud. Keď prišiel do Francúzska, vďaka jednému jezuitovi a ešte viac na príhovor Panny Márie spoznal pravdu, zriekol sa svojho bludu a stal sa katolíkom. Potom sa vybral do Ríma.
V jeden deň bol veľmi zarmútený a plakal. Priateľ sa ho pýtal, čo sa mu stalo, že má uslzené oči a on mu povedal, že sa mu v noci zjavila matka a povedala mu: "Syn môj, máš šťastie, že si vstúpil do pravej cirkvi. Ja som zahynula, pretože som zomrela v blude."
William odvtedy ešte vrúcnejšie ctil Pannu Máriu a zvolil si ju za svoju matku. Svätá Panna mu vnukla myšlienku, aby vstúpil do rádu a zložil v ňom sľuby. Ale pretože bol chorý, chcel najprv odísť do Neapolu, aby sa tam uzdravil. Prozreteľnosť však chcela, aby v Neapole zomrel ako rehoľník. Keď totiž do mesta, ešte viac ochorel a tak so slzami v očiach uprosil predstavených kláštora, aby ho prijali do rádu. Po zložení sľubov bol prijatý do Tovarišstva.
Všetci boli dojatí, keď ho počuli vrúcne ďakovať svojej Matke Márii, že ho vytrhla z bludu a dala mu tak milosť zomrieť v pravej Cirkvi, navyše v Božom dome, pri rehoľných bratoch. Keď ho potom napomenuli, aby si odpočinul, hovoril: "Keď sa blíži koniec môjho života, niet už kedy oddychovať."
Ale blížiaca sa smrť ho napokon predsa zložila do postele. A keď potom čosi šepkal, jeden rehoľník sa ho pýtal, čo hovorí. "Zjavil sa mi strážny anjel a povedal mi, že budem v očistci len krátku dobu a potom hneď prídem do neba," povedal a začal sa rozprávať s Matkou Máriou: "Matka, Matka!" Potom naposledy vydýchol, ale tak potichu, ako keď dieťa zaspáva v matkinom náručí. Zanedlho bolo potom jednému rehoľníkovi zjavené, že Williamova duša je už v nebi.
Žiadne komentáre: