09 januára
Čo na to povie Boh?
Raz mi kamarátka vravela, že kolega jej manžela chcel počas pôstneho obdobia sláviť abrahámoviny. Jeho matka sa však rázne postavila proti. Bola to zbožná žena a určite k tomu viedla aj svoje deti, no svet je niekedy dravší. Kamarátke som povedala, že osobne nevidím problém v tom, ak by oslavoval neskôr, no ona mi hneď povedala: "Ale čo povedia ľudia?"
Všetci sme sa s touto vetou už stretli. Veľa razy sme ju počuli. A mnohí neraz, "pre pokoj duše iného" sme možno cúvli. Tiež som nekonala vždy tak, ako by sa mi páčilo, ľudia si na to navykli a teraz, keď viem smelo a rázne povedať na ponuky, ktoré mi nevyhovujú Nie! sú ľudia rozčarovaní.
Koľkokrát nám záleží viac na názoroch iných ľudí a v dôsledku toho meníme spôsob, akým konáme či myslíme. Alebo, čo je ešte horšie, súdime ostatných podľa vzhľadu, ktorý ale nie vždy zodpovedá vnútru. Aj preto ma zaujal príbeh zo života svätice z Lisieux, ktorý ukazuje, že Teréziinou jedinou starosťou bolo byť takou, akú ju chcel mať Boh, a nie napĺňať ľudské očakávania.
V kláštoroch je zvykom, že rehoľníčky a rehoľníci majú čas na oddych, počas ktorého sa rozprávajú, alebo sa venujú rôznym voľnočasovým aktivitám. V decembri 1896 trávila svätá Terézia tento čas oddychu, keď sa od kláštornej brány ozval zvonec, oznamujúci príchod návštevníka.
Blížili sa Vianoce a do kláštora boli doručené vetvičky, ktoré sa mali použiť na výzdobu jasličiek. Matka Agnesa od Ježiša, vtedajšia prokurátorka, teda sestra, ktorá je zodpovedná za karmelitánsku ekonomiku však nebola prítomná a vrátnička sa vydala hľadať rehoľnú sestru, ktorá by ju mohla sprevádzať pri prevzatí vetvičiek v súlade s pravidlami. Keď uvidela sestru Teréziu a niekoľko ďalších sestier okolo seba, spýtala sa, kto s ňou pôjde?
Svätá Terézia bola z tejto myšlienky nadšená, a ako sama hovorila, cítila chuť ponúknuť sa, takže si hneď začala skladať dolu zásteru. Ale keď si uvedomila, že o túto úlohu má záujem aj sestra Mária od svätého Jozefa, rozhodla sa dávať zásteru dole pomaly, aby tak dala druhej mníške príležitosť ponúknuť sa ako prvá. Sestra Mária presne tak aj urobila.
Vrátnička bez toho, aby tušila, čo sa deje v Terezkinom vnútri, sa na ňu pozrela a s posmechom jej povedala: "Dobre, to znamená, že je to naša sestra Mária od svätého Jozefa, ktorá získa túto perlu pre svoju korunu, pretože si bola veľmi pomalá, prejavovala si sa lenivo."
Karmelitánska svätica Terézia sa len usmiala a pomyslela si: "Bože môj, aké odlišné sú tvoje súdy od našich. Takto sa často klameme na tejto zemi, keď u našich sestier považujeme za nedokonalosť to, čo je pred Tebou zásluhou."
Pre svätú karmelitánku bolo teda prvoradé: "Čo na to povie Boh?" A pre nás?
Milovaná svätá Terezka z Lisieux, ty, ktorá si kráčala cestou lásky a pokory, príď mi na pomoc v mojom živote viery. Nauč ma dôverovať Bohu v maličkostiach, ako si to robila ty – v tichu a obetavosti. Pomôž mi nasledovať tvoju cestu úplnej odovzdanosti, aj keď život prinesie ťažkosti a skúšky. Daj mi silu znášať všetky utrpenia s pokojom a odvahou, ako si ty trpezlivo niesla kríž choroby a bolesti.
Svätá Terezka, ty si milovala Ježiša bezpodmienečne, nauč ma milovať ho celým srdcom, aby som mu mohol(a) slúžiť s čistou radosťou. Modli sa za mňa, aby som sa stal(a) nástrojom lásky, ktorý prinesie do sveta pokoj a nádej. Nech aj mne raz padne z neba tvoj "dážď ruží" – požehnania a milosti, ktoré ma povedú k svätosti. Amen.
Žiadne komentáre: