05 januára
Prečo by sme nemali zabúdať na najzanedbávanejšie duše?
Nepatrí sa nám posudzovať živého, ale ani mŕtveho človeka, lebo každý sme hriešnik. Sú duše, ktoré počas života oľutovali svoje hriechy, ale i také, ktoré vo svojich hriechoch dobrovoľne zotrvávali. Cirkev nám káže modliť sa za duše v očistci a medzi nich patria aj tie, ktoré sú najviac zanedbávané. Opát Rupert hovorí, že "práve títo hriešnici, ktorých duše sú brlohom hriechov, tebou zachránení, vznešená Kráľovná Mária, budú tvojou korunou v nebi. Ich spása bude tvojou dôstojnou korunou, vhodnou pre Kráľovnú milosrdenstva."
Každý sme hriešnik, aj zábudlivec. Tiež nie som výnimkou. Navykla som si každý deň sa po krížovej ceste pomodliť za najviac zanedbávané duše, no pre chorobu a neskôr pre rôzne iné povinnosti vznikla u mňa pauza. Samozrejme, bola som si toho vedomá, ale v duchu som vravela Bohu, že až sa všetko utíši, budem pokračovať v modlitbe a tiež nahradím zanedbané. Dnes asi podľa vôle úžasného nebeského Otca prišiel vhodný čas, aby som začala konať. Ani neviem ako som natrafila na nižšie zverejnený príbeh a počas toho, ako som ho spracovávala, mi začalo dochádzať, že sa to týka aj mňa. Nie, Boh neprišiel osobne, ani mnou nezatriasol, aby som sa prebudila, iba mi ukázal, čo odo mňa očakáva. Tomu ja vravím sladkosť. Sladká prítomnosť Boha, ktorý všetko vidí, počuje, ale sa najmä stará.
V životopise sestry Kataríny od svätého Augustína sa rozpráva, že blízko jej kláštora žila žena, ktorá sa volala Mária, ktorá bola už od mladosti, utratenej v hriechoch, až do neskorého veku oddaná neprávostiam. Obyvatelia mestečka ju odtiaľ vyhnali a tak sa uchýlila do vzdialenej jaskyne, kde osamotená, znetvorená hnilobou, po čase zomrela nezaopatrená a zakopaná do zeme ako zahynuté zviera.
Na túto nešťastnú starenu nepamätala vo svojich modlitbách ani sestra Katarína, keď sa dozvedela o jej smrti, pričom sa vždy modlila k Bohu za duše zomrelých. Myslela si totiž, rovnako ako ostatní, že starena je zavrhnutá.
Po štyroch rokoch sa jej však zjavila neznáma duša z očistca a hovorila jej: "Sestra Katarína, aká som nešťastná! Ty prosíš Boha za duše všetkých zomrelých a len s mojou dušou nemáš zľutovanie."
"Kto si?" pýtala sa Božia služobnica.
"Som tá nešťastná Mária, ktorá skonala v jaskyni."
"Vari si spasená?" čudovala sa sestra Katarína.
"Áno, milosrdenstvom Panny Márie som spasená."
"Ale, ako sa to stalo?"
"Keď som si chvíľu pred smrťou uvedomila, aká som hriešna a ako som všetkými opustená, obrátila som na Božiu Matku a modlila som sa: 'Pani, ty si útočiskom opustených. Pozri, ja som teraz všetkými opustená. Ty si moja jediná nádej, len ty mi môžeš pomôcť! Zľutuj sa nado mnou!' A Svätá Panna mi vyprosila milosť ľútosti. Nato som skonala a bola som zachránená. Moja Kráľovná mi potom ešte vyprosila milosť, aby sa skrátil môj očistec. Trpela so prudšie bolesti a takto nahradila mnoho očistcových rokov.
Teraz potrebujem len niekoľko svätých omší, aby som bola vyslobodená. Prosím ťa, daj ich za mňa slúžiť. Sľubujem ti, že potom sa budem za teba stále prihovárať u Boha aj u Panny Márie."
Sestra Katarína dala hneď slúžiť sväté omše. O niekoľko dní sa jej znovu zjavila starenina duša, ale žiarivejšia než slnko a vravela: "Ďakujem ti, Katarína, už idem do neba velebiť Božie milosrdenstvo a prihovárať sa za teba."
Hovorí sa, že je lepšie niečo spraviť neskôr, ako nikdy. Nezabúdajme, že aj my raz budeme potrebovať pomoc. Pomodliť sa za najzanedbávanejšie duše bude nielen im, ale tiež aj nám na osoh... a pritom to zaberie skutočne minimum času.
Pane Ježišu, pre agóniu strachu zo smrti, ktorú si podstúpil v Getsemanskej záhrade, pri bičovaní a tŕním korunovaní, na ceste na Golgotu, pri svojom ukrižovaní a pri svojej smrti, zmiluj sa nad dušami v očistci a najmä nad tými, ktoré sú úplne zabudnuté. Vysloboď ich z ich trpkých bolestí, povolaj ich k sebe a objím ich vo svojom náručí v nebi.
Otče náš... Zdravas‘ Mária... Pane, udeľ im večný pokoj. Amen.
Žiadne komentáre: