Svätá Brigita a Božie milosrdenstvo

Mnohé matky trpia a plačú, keď vidia, že si ich deti zvolili cestu, ktorá ich vedie do zatratenia. Ale nič nie je stratené. Dôvera v Boha a jeho milosrdenstvo je obrovskou nádejou, ktorej sa nesmieme pustiť. 

Modlitba s dôverou k Bohu, prinášanie obetí, dávanie almužny a úcta k Panne Márii môžu priniesť milosť vytúženého obrátenia, aj keď k nemu dôjde v poslednej chvíli života. Dokazuje to aj vlastná skúsenosť svätej Brigity s tým, čo sa stalo jej synovi Karolovi.

Svätá Brigita sa narodila vo Švédsku v roku 1303 do šľachtickej a zbožnej rodiny. Stala sa manželkou šľachtica Ulfa, ktorému porodila osem detí, ktoré zbožne vychovávala, no nie všetky boli vzorom cnosti. Jej syn jej spôsoboval veľa neľúbosti a smútku.

Keď sa stala vdovou, rozdala svoj majetok chudobným, venovala sa modlitbe, pokániu, a putovala do mnohých svätýň. Práve vtedy začala žiť intenzívny mystický život a položila základy Rádu Najsvätejšieho Spasiteľa. 

Brigita, poháňaná Duchom Svätým, odišla so svojou dcérou Katarínou do Ríma, odkiaľ vykonala niekoľko pútí, až kým sa jej konečne nepodarilo v roku 1371 odísť na púť do Svätej zeme, čo bola jej najväčšia túžba. Na tejto púti ju sprevádzali aj dvaja z jej synov - Birger a Karol. A práve on spôsobil svojej matke veľa zármutku.

Keď Karol prechádzal cez Neapol, zamiloval sa do kráľovnej Jany I., ktorá mala pochybnú povesť. Pritom jeho manželka žila vo Švédsku a Janin manžel zasa v Španielsku, ona sa však chcela vydať za Karola, čím by spáchali cudzoložstvo. 

Daromné boli prosby svätej Brigity, aby prinútila svojho syna upustiť od takého nešťastného rozhodnutia. Keď vyčerpala všetky možné ľudské prostriedky a stále videla vážne nebezpečenstvo, hroziace Karolovi, s dôverou sa obrátila na Pána a Pannu Máriu a zdvojnásobila svoje modlitby aj pokánie.

Keď už bolo všetko pripravené na zásnuby a na dvore sa konali veľké slávnosti, Karol vážne ochorel, na smrteľnej posteli sa vyspovedal, prijal sviatosti a zomrel v náručí svojej matky. 

Prešiel nejaký čas a Panna Mária dala Brigite vo videní pochopiť, že jej syn bol spasený. Dušu svätej Brigity zaplavila nesmierna radosť a zároveň obava - ako dlho bude musieť zostať Karolova duša v očistci, aby sa očistila od hriechov?

Počas púte do Svätej zeme dostala svätica z neba novú milosť, bolo jej dovolené vidieť Karolovho súdu. Jeho duša sa jej zjavila nahá, vydesená a slepá v podobe malého dieťaťa, ktorú strážili anjel a démon.

Panna Mária ochránila Karola v hodine smrti pred diablovými nástrahami, pretože hoci robil svojej matke Brigite starosti, Kristovu Matku nežne miloval. Diabol sa na to sťažoval a prosil, aby mu to na súde neplatilo. Apeloval, že si zaslúži byť pochovaný v priepasti za svoje hriechy, pretože sa nechal uniesť neusporiadaným sklonom k pozemským rozkošiam a poctám. 

Jeho anjel ho však bránil a povedal, že keď Karolova matka videla svojho syna náchylného k zlým a nedovoleným veciam, prosila o Božie milosrdenstvo svätými skutkami a neustálymi modlitbami, až kým vinník nevyznal svoje chyby úprimným pokáním.  

"Vyhlásim jeden po druhom hriechy tohto muža!" zvolal diabol, ale v obviňujúcej knihe bolo všetko vymazané, aj samotná vec o previneniach, tiež čas a miesto, kedy a kde boli spáchané. "Slzy jeho matky mu priniesli ľútosť a očistili jeho dušu," odpovedal anjel.

"A čo jeho lenivosť a zbabelosť odčiniť zlo a konať dobro?" pokračoval duch temnoty. "Slzy jeho matky to všetko zotreli," zopakoval anjel.

Démon pokračoval: "Ale odpustky, ktoré vynechal, nezmazali škvrny, spôsobené v jeho duši všednými hriechmi. A ja ich mám zapísaných po tisícoch." Anjel povedal: "Zásluhy pútí jeho matky boli uplatnené aj na neho, čo ukazuje, že každá stopa po všedných hriechoch bola vymazaná. Kvôli jeho matke mu Najvyššia Dobrota odpustila."

"Mám proti tomuto mužovi ešte jedno obvinenie, a to, že si vedome privlastnil nespravodlivo nadobudnuté bohatstvo," hovoril diabol. "Almužna, ktorú jeho matka štedro rozdala, už tento dlh uhradila. Navyše, tento muž, inšpirovaný Bohom, pri svojej smrti sľúbil, že každému vráti, čo im patrilo, jeho dedičia túto povinnosť splnia."

Rozzúrený démon zvolal: "Ak mi nie je dané potrestať ho za jeho hriechy, potrestám ho za jeho opomenutia!" 

"Proste a bude vám dané, klopte a bude vám otvorené," povedal anjel na záver. "Už tridsať rokov jeho matka neúnavne klope na brány Božieho milosrdenstva. Vďaka svojej Nebeskej Matke, svojej pozemskej matke a príhovoru svätých sa rytier ocitol pripravený zomrieť. V posledných chvíľach horel božskou láskou a nemal inú túžbu, ako nasadiť svoj život, bojovať proti neveriacim, aby zachránil Svätý hrob." 

"Aspoň mu zmenším korunu," povedal diabol. "Nie," odpovedal anjel, "tí, ktorí zvíťazili nad sebou samými, majú účasť na nebeskej korune, ktorú ľudská prirodzenosť získala v Ježišovi Kristovi." 

"Beda mi," zvolal diabol, "vidím, že som už všetko zabudol, dokonca aj meno obvineného!"

"Pripomeniem ti," povedal anjel, "v nebi ho volajú synom sĺz."

Brigitina materská nežnosť, spojená so zásluhami Vykupiteľa, zachránila syna, ktorého neúnavne sprevádzala po celý jeho život, ako v výbuchoch jeho ohnivej povahy, tak aj v nebezpečenstvách, ktorým vystavil svoju večnú spásu, keď sa nechal unášať pýchou, zmyselnosťou a ctižiadostivosťou. 

Po tomto videní svätá Brigita jasala radosťou. Nemala v úmysle nikomu hovoriť o osvietení, ktoré dostala, ale anjel ju varoval, že toto videnie jej nebolo udelené len pre jej útechu, ale aby priateľské duše Boha videli, koľko môžu získať z jeho milosrdenstva; a aby povzbudila ostatné matky a dala im pochopiť, čo môžu ich slzy a modlitby za ich deti urobiť pred Bohom. 

Lebo hoci nás náš nepriateľ chce uviesť do skľúčenosti, modlitbou a obetami vzývajme Božie milosrdenstvo, ktoré si viac než my praje spásu tých, ktorých milujeme. 

Uisťuje nás o tom aj svätý Ján Mária Vianney: "Mnohí ľudia hovoria: ‚Napáchal som veľmi veľa zlého, Boh mi nemôže odpustiť.‘ Ale to je veľké rúhanie. Znamenalo by to, že človek chce obmedzovať Božie milosrdenstvo. Lenže ono nemá medze, je bez hraníc. Nič neuráža Boha tak veľmi, ako pochybnosti o jeho milosrdenstve."

Masima; Zo života-pre život