1.5.26
Prečo je máj zasvätený Panne Márii?
Máj je mesiac, keď sa príroda rozzelená, pôda začína vydávať prvé plody, príroda zvelebuje a oslavuje Boha. A Božia Matka priniesla nový život pre všetkých a svojím prostredníctvom nový život do našich duší.
V dlhej histórii je táto tradícia pomerne mladá a jej predchodcom je pobožnosť z 13. storočia. Kastílsky kráľ Alfonz X. písal vo svojich piesňach Cantigas de Santa Maria, ktorých bolo dokopy štyristodvadsať, o zvláštnej úcte k Márii počas určitých májových dní, ktorých ovocím bolo, že bol napokon celý mesiac naplnený zvláštnymi obradmi a pobožnosťami k Panne Márii.
Májová pobožnosť v súčasnej podobe vznikla v Ríme, kde jezuitský kňaz otec Latomia z Rímskeho kolégia Tovarišstva zložil sľub, že zasvätí mesiac máj Márii, aby takou formou bojoval proti nevere a skazenej morálke medzi študentami.
Z Ríma sa táto prax rozšírila aj do ostatných jezuitských kolégií a z nich potom takmer do každého katolíckeho kostola nielen v samotnom Taliansku, ale čoskoro ju poznali tiež vo Francúzsku. V Belgicku bola májová pobožnosť zasa známa v roku 1803 ako súkromná, domáca pobožnosť, až sa napokon tradícia uctievania Panny Márie rozšírila v 19. storočí po celom rímskokatolíckom svete spolu s mesačnou pobožnosťou Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v júni a ruženca v októbri.
Pápež Pius XII. upevnil máj ako mariánsky mesiac po tom, čo v roku 1954 ustanovil sviatok Panny Márie Kráľovnej na 31. mája, ktorý sa po Druhom vatikánskom koncile presunul na 22. august, ale máj naďalej zostal mesiacom Panny Márie.
Tento mesiac môžeme bohato využiť na prehĺbenie úcty k našej Matke, ktorú sme dostali darom. Vo svete sa ohľadom darov hovorí, že "sa darovanému koňovi nemáme pozerať na zuby", čiže máme byť vďační za akýkoľvek dar, ktorý je nám daný z lásky.
Náš Pán, hoci visel pribitý na kríži, totálne dobitý a zmučený, myslel v týchto bolestiach stále na nás. Tak, ako myslí dobrý otec, ktorý odchádza zo sveta na svoje deti a aby sa mu ľahšie odchádzalo, venuje posledné vzácne chvíle života starostlivosti o svojich najdrahších. Nechce, aby keď tu už nebude, zostali jeho deti osamotené. Lebo vie, že život je plný nástrah, bolestivých pádov, krutostí, a často ponúka menej radosti, ako žiaľu. Až potom, keď pre nich zabezpečí "svoju náhradu", v pokoji odíde.
Aj náš Pán odišiel až po tom, čo nás v podobe Jána Evanjelistu zveril svojej Matke Márii a jej zasa "prízvukoval", že odteraz je Ján jej syn a v jeho podobe sme odteraz jej deťmi my. "Mária ani nemukla", vďačne túto úlohu (dar) prijala. Akurát nie všetci "Jánovia" sa s takýmto darom (Máriou) uspokojili.
Neviem síce, aký dar očakávajú, pre nás - katolíkov, je to však veľká vzácnosť a cesta k slobode Božích detí. Máme Matku, ktorá na nás nezazrie škaredo, keď padneme, ani nám nepovie, aby "sme sa jej neukazovali na oči", keď spravíme totálnu pohromu. Dokonca sa nás ani nezriekne na rozdiel od mnohých, ktorí sa Márie často zrieknu, keď ju zámerne prehliadajú.
Panna Mária nikdy egoisticky nepozerala na seba. Jej potreby neboli prvoradé, vždy bol na prvom mieste Boh so svojou vôľou, ktorej sa celkom oddala, ktorej úplne dôverovala. Prozreteľnosť ju neviditeľne držala za ruku a viedla.
Bol to Boh, ktorý sa rozhodol, že sa stane Matkou jeho Syna, bol to Boh, ktorý vybral pre svojho Syna pozemského "otca" a pre Máriu manžela, ktorého svojím čistučkým srdcom milovala, bola mu nablízku v jeho potrebách, verne stála po jeho boku v jeho posledných chvíľach.
Je to teda krásne symbolické gesto, že Mária poukazuje aj na veľkosť svätého Jozefa, ktorému je síce zasvätený mesiac marec, ale máj začína jeho sviatkom - sviatkom Jozefa robotníka, ktorý sa v Katolíckej cirkvi slávi 1. mája. Tento sviatok, inšpirovaný Duchom Svätým, ustanovil pápež Pius XII. v roku 1955.
Mária sa od svojej rodiny nedištancuje a poukazuje nám, aby sme aj my žili vo svojich rodinách vo vzájomnej úcte a láske.
Poukazuje tak na počiatky májovej pobožnosti, ktorá sa v roku 1739 začala v špecifickej forme v mestečku Grezzano neďaleko Verony. Janovský arcibiskup potom túto májovú pobožnosť odporučil v roku 1747 ako pobožnosť pre domácnosť.
Cieľom domácej pobožnosti nie je nič iné, ako to, aby sa jej členovia zišli a spoločne sa modlili. Pretože je Cirkev naša rodina, dnes sa už viac-menej modlíme spoločne v kostole napríklad Loretánske litánie. Uctievajme si teda našu nebeskú Matku kde len môžeme, či už v chráme, alebo v súkromí svojho príbytku. Som si istá, že si k nej nielen vytvoríme hlbší vzťah, ale ak jej čosi darujeme, nepríde k nám na revanš s prázdnymi rukami.
Slová o tom, že budeme odmenení, nie sú iba prázdne reči, ale holý fakt. Viem to z vlastnej skúsenosti. Pred niekoľkými rokmi som sa v máji kvôli nebeskej Matke zriekla na celý mesiac sledovania obľúbeného seriálu, pričom som po celý máj nekonala žiadnu zvláštnu pobožnosť, ak teda nerátam každodennú modlitbu ruženca spolu s veriacimi z Lúrd. V polovici júna som dostala lukratívnu ponuku na prácu 😊.
Najsvätejšia Matka Božia a Matka milosrdenstva, prichádzame k tebe a k tvojmu božskému Synovi, aby sme prejavil svoju úctu, velebili ťa svojimi perami a darovali ti svoje srdce. Vypros nám milosť, aby tvoj Syn osvietil naše mysle, očistili naše duše a roznietili našu vôľu, aby sme ti mohli bohato obetovať túto našu pobožnosť k väčšej Božej sláve, k tvojej úcte a na prospech našich duší. Amen.
Masima; Zo života-pre život
Žiadne komentáre: