Talianska mystička Anna Mária Taigi bola bohato obdarovaná Božími darmi, pre ktoré bola vyhľadávaná ľuďmi všetkých vrstiev. Ona sa však predovšetkým cítila ako manžela a matka, to bolo jej povolanie vo svete a ostatné veci sa snažila žiť v skrytosti.
Stávalo sa však, že pre množstvo návštev nestíhala vykonať domácu prácu a vtedy sa jej občas zjavil jej strážny anjel, aby jej pomohol. Ale tiež sa stávalo, že sa jej nakopilo toľko práce, že nevedela, kam skôr skočiť. V takých chvíľach hľadala pomoc u svätého Jozefa.
Poznala jeho život naplnený telesnou námahou a starosťami v získavaní najnutnejších prostriedkov pre živobytie Dieťaťa i Matky. Z vlastnej skúsenosti sa veľmi skoro presvedčila, že svätý Jozef má výnimočnú milosť - pomáhať vo všetkých časných i duchovných potrebách.
Svätý Jozef sa stal jej ochrancom, ktorý nikdy nesklamal, ktorému mohla s dôverou zveriť akúkoľvek zapletenú a z ľudského hľadiska beznádejnú príležitosť. Vedela, že to bude vyriešené čo najlepšie v zmysle večných hodnôt. Anna Mária dávala úcte svätého Jozefa prednosť pred všetkými nebešťanmi, samozrejme, okrem Panny Márie, ako som sa zmienila v predošlom článku. K úcte svätého pestúna sa každú stredu postila a slovom a pri každej možnej príležitosti, ktorá sa naskytla, šírila medzi veriacimi jeho slávu.
Ale ako venovala svoju lásku nebeským priateľom, tak ju venovala aj dušiam v očistci. Hoci vedela, že ich Božia spravodlivosť karhá podľa svojich neomylných rozsudkov, predsa ich milosrdenstvo toho istého Pána volá k sebe a očakáva ich v nesmiernych radostiach raja.
So srdcom naplneným dojatím, pozerala v bohatých víziách na záhrobné osudy ľudských duší. Videla očistné muky zomrelých, ktorí ako úbohí žobráci prosili o zmilovanie, o pohár vody; videla ich bezmocnosť nadvihnúť ťažký poklop neodpykaných trestov, ktorý ich tlačil, dusil ako vrstva hlina nad rakvou pochovaného zaživa. Aby zmiernila tieto muky tichých trpiteľov, nešetrila svoje telo, ktoré vydala kajúcim skutkom a vrúcnymi modlitbami prosila o vyslobodenie duší z očistca.
Jej dcéra počas kanonizačného procesu povedala: "Moja matka mala zvyk chodievať na cintorín, aby sa tam modlila za zomrelých. Návštevy konala štyridsať dní za sebou bosá a to v každom počasí, či už bola horúčava, padal prudký lejak, alebo hustý sneh. Na každom z tristo hrobov sa trikrát pomodlila "Odpočinutie večné". Zatiaľ čo sa modlila, prešla som cintorín, konajúc krížovú cestu. Potom som počkala na matku pri ružencovej kaplnke."
"Majte veľkú lásku k dušiam v očistci," hovorievala blahoslavená, "zvlášť k dušiam kňazov; ak môžete, dajte za nich slúžiť svätú omšu a zvyknite si denne sa modliť za tieto duše. Ak ste prítomní na svätej omši, obetujte ju za ich vykúpenie. Táto pobožnosť ochráni vás i vaše rodiny pred mnohým nešťastím."
Boh niekedy dovolil, aby duše, vyslobodené modlitbami Anny Márie Taigi, sa jej zjavovali a poďakovali jej.
Raz chcela v chráme svätého Jána v Laterane obetovať sväté prijímanie za známeho zosnulého. Pri prvej svätej omši, ktorú slúžil jej spovedník, pocítila nevýslovné duševné muky, spojené s prudkými bolesťami, ale nedala sa nimi rušiť v modlitbe. Obetovala tieto muky a bolesti na uzmierenie božskej spravodlivosti.
Pri druhej svätej omši, ktorý na rovnaký úmysel slúžil kardinál Pedicini, premenila sa jej bolesť bez akéhokoľvek vnútorného dôvodu na jasavú radosť, ktorá bola taká silná, že Anna Mária takmer omdlievala šťastím.
Vtedy sa k nej vznášala duša, ktorú práve vyslobodila z očistca a povedala jej: "Ďakujem ti, sestra, za súcit, budem na teba pamätať pred Božím trónom, a teraz idem, vďaka tvojim modlitbám, aby som bol večne šťastný."
.png)
0 Comments