Poučenie svätej Mechtildy Magdeburskej o dvoch cestách

Rany nášho Pána nie sú obyčajnými ranami, sú sväté, veď sú ranami samého Boha, ktorý neváhal a z lásky k nám, biednym tvorom, sa vystavil nielen všelijakému druhu mučenia a ťažkostí, ale napokon za nás aj zomrel.   Každá bolesť, každá kvapka krvi mala zmysel - vykúpenie a oslobodenie. Áno, tak veľmi nás miloval, že si nevybral ktoréhosi človeka, aby tak zadosťučinil Bohu za hriechy ľudí, ale pretože nedovolí, aby nám bolo ublížené (porov. Lk 12,7), zadosťučinil on sám. Napriek tomu, že prežíval také hrozné bolesti, ktoré si ani nevieme predstaviť.  Tie rany sa stále otvárajú, stále bolia, krvácajú... rany nielen sväté, ale najmä rany lásky... a možno, že som príliš smelá, keď napíšem - musíme a máme byť za nich vďační! V modlitebnej knihe, ktorá pozostáva zo zozbieraných modlitieb dvoch svätíc Gertrúdy a Mechtildy som našla niekoľko modlitieb k svätým ranám, s ktorými sa rada podelím.  Modlitba vďaky k úcte všetkých rán nášho Pána , ktorá sa má modliť tri roky päťkrát....

Mariam Baouardy, známa ako svätá Mária od Ukrižovaného Ježiša, bola známa svojou službou chudobným. Nemala ani tri roky, keď zažila tragédiu, obaja rodičia jej zomreli a do výchovy si ju vzal strýko. Ten nútil trinásťročnú Mariam do sobáša, no ona to rázne odmietla.   Rovnako, ako odmietla konvertovať a stať sa moslimkou, kvôli čomu jej sluha, ktorý ju do tohto konania nútil, surovo podrezal hrdlo. Vtedy zažila Mariam podivuhodnú vec, ktorú nazvala zázrakom. Neskôr pracovala ako slúžka v rôznych mestách, až sa napokon uchýlila do karmelitánskej rodiny.  Svätá "Malá Arabka", ako sa tiež nazýva, žila veľmi svätý život. Zažila však dosť na to, aby vedela, čo obnáša život na zemi, preto je novéna k nej ideálna na vyprosenie príhovoru v mnohých situáciách života. Keď som ju našla, veľmi ma oslovila. Ak teda máte chuť, pridajte sa s modlitbou aj vy.   1. deň Drahý Pane, ďakujem ti a chválim ťa, že si nám dal svätú Máriu od Ukrižovaného Ježiša ako príklad svätosti. Prosím, vypoč...

O svätom Alojzovi Gonzaga je známe, že ho nazývali aj "anjelský" pre jeho cnosti, ale najmä pre jeho obrovskú pokoru, čo bol veľmi dobrý základ pre jeho budúci život v rehoľníckej rodine. Tento anjelský mládenec dostal od Boha veľa vzácnych darov a milostí, no pokora ho nikdy neopustila. Prirástla mu totiž k srdcu. Po smrti mladučkého Alojza sa našli niektoré jeho zápisky, medzi ktorými boli aj jedny o jeho duchovnom živote a svätec na ich konci písal o niektorých pohnútkach k cnosti pokory. Ako teda zostať podľa svätého Alojza pokorným? Ako hlavnú zásadu pri cnosti pokory by sme si mali podľa Alojza uvedomiť, že nás stvoril Boh a pretože nás vykúpil a povolal do svojej služby, sme povinní kráčať po ceste, ktorá k nemu vedie: "Pre túto príčinu sa máš vyvarovať nielen všelijakého zla, ale tiež každého pokryteckého, falošného a márneho či zbytočného skutku a pričiniť sa, aby celé tvoje konanie, či už vnútorné alebo vonkajšie, bolo cnostné, pretože máš kráčať po ceste vedúc...

Radosť má byť jedným z najdôležitejších znakov kresťana a naučiť sa nájsť zmysel v utrpení môže byť zdrojom viery a svedectva pre iných. Čo však robiť, keď nevidíme "svetlú stránku" a ľahko sa necháme odradiť? Svätá Terézia z Lisieux, známa svojou slávnou cestičkou, prežívala svoju lásku k Bohu v tých najjednoduchších a najobyčajnejších úlohách každodenného života. Stále však musela čeliť ťažkostiam, aby sa nedala odradiť. Hoci sa usilovala o svätosť, často mala pocit, že je to nad jej možnosti. Kedykoľvek ju toto odradenie pokúšalo, prirodzene zareagovala slovami, že to nedokáže. ale napriek tomu hneď svoje srdce nasmerovala k nádeji a optimizmu. Vedela, že Boh nebude žiadať nemožné.   Vo svojom životopise Príbeh mojej duše opisuje, ako sa popasovala so svojou úzkostlivosťou. Počas prípravy na slávnostné obnovenie svätého prijímania bola, ako sama píše, "zachvátená hroznou duševnou chorobu - úzkostlivosťou. Človek musí poznať toto mučeníctvo z vlastnej skúsenosti, aby ...

Panna Mária má rôzne tituly i mená, jedným z nich je Panna Mária Dažďová, ktorej obraz sa nachádza vo vyšehradskej bazilike. Ten sa tam dostal pravdepodobne na konci vlády Karola IV., ktorý ho priniesol zo svojej korunovačnej cesty do Talianska. Iná verzia príbehu obrazu zasa hovorí, že obraz dalo okolo roku 1356 namaľovať druhý český arcibiskup a prvý kardinál Jan Očko z Vlašimi pre oltár dnes už neexistujúceho nemocničného kostola Pokory Panny Márie.  K obrazu Panny Márie Vyšehradskej, nazývanej Dažďová sa viaže legenda, ktorá rozpráva, že keď raz nastalo mimoriadne veľké sucho a hrozila neúroda, mal jeden z vyšehradských kanonikov sen, že má niesť obraz v procesii do kláštorného kostola v neďalekých Emauzách a prosiť za dážď.   Keď sa začala konať procesia, rozpršalo sa ešte prv, ako došli zhromaždení ľudia do cieľa. Výdatný dážď potom oblažoval suchú zem celé tri nasledujúce dni a veriaci v tom videli Máriou vykonaný zázrak. Aj preto sa potom s obrazom vydávali do Emá...