07 marca
Poznáte sedem duchovných zbraní svätej Kataríny z Bologne?
Svätá Katarína z Bologne nám vo svojom didaktickom traktáte Sedem duchovných zbraní ponúka hlboký pohľad na boj proti lžiam nepriateľov našej spásy a boj proti pokušeniu. Pápež Benedikt XVI. nazval týchto sedem zbraní vynikajúcim programom duchovného života pre každého z nás.
V životopisnom a náučnom traktáte Sedem duchovných zbraní ponúka Katarína v tej veci náuku veľkej múdrosti a hlbokého rozlišovania. Hovorí v tretej osobe, keď opisuje mimoriadne milosti, ktoré jej Pán udelil, a v prvej osobe, keď sa vyznáva zo svojich hriechov. Z jej spisu vyžaruje čistota jej viery v Boha, hlboká pokora, prostota srdca, misijný zápal, vášeň po spáse duší.
Keď sa štrnásťročná Katarína rozhodla pridať k skupine šľachtičien, aby spolu s nimi žila v komunitným životom, zasvätenom Bohu, vstúpila do Božej služby "osvietená Božou milosťou, s čistým svedomím a veľkou horlivosťou". Pozorná k modlitbe vo dne i v noci sa usilovala získať všetky cnosti, ktoré videla u iných. Nebolo zo zo závisti, ale preto, aby sa viac páčila Bohu, "do ktorého vložila celú svoju lásku".
Dosiahla značný duchovný pokrok, ale jej skúšky, vnútorné utrpenie a najmä pokušenie diabla boli veľké a hrozné. Katarína prešla hlbokou duchovnou krízou a dostala sa na pokraj zúfalstva. Žila v noci ducha a bola tiež hlboko otrasená pokušením nevery v Eucharistiu.
Pán ju po toľkých utrpeniach utešil: vo videní jej dal jasné vedomie skutočnej prítomnosti v Eucharistii, vedomie také oslnivé, že ho Katarína nedokázala vyjadriť slovami.
Katarína tiež rozprávala, že v roku 1429 – tretí rok od svojho obrátenia – sa išla vyspovedať k jednému z menších bratov, ktorých si vážila. Vykonala dobrú spoveď a vrúcne sa modlila k Pánovi za odpustenie všetkých hriechov a utrpenia s nimi spojeného.
Boh jej vo videní zjavil, že jej všetko odpustil. Bol to veľmi silný zážitok Božieho milosrdenstva, ktorý v nej zanechal nezmazateľnú stopu a dal jej nový impulz, aby veľkoryso odpovedala na nesmiernu Božiu lásku.
V roku 1431 mala videnie Posledného súdu. Desivá pohľad na zatratených ju prinútila zdvojnásobiť svoje modlitby a pokánie za spásu hriešnikov. Diabol ju naďalej prenasledoval a ona sa čoraz viac a úplne zverovala Pánovi a Panne Márii.
Katarína nám vo svojich spisoch zanechala niekoľko dôležitých poznámok o tomto tajomnom boji, z ktorého s Božou milosťou vyšla víťazne. Urobila tak, aby poučila svoje sestry a tých, ktorí sa chceli vydať na cestu dokonalosti: chcela ich varovať pred pokušeniami diabla, ktorý sa často skrýva za klamlivými rúškami, aby neskôr zasial pochybnosti o viere, neistotu povolania a zmyselnosť.
Sedem zbraní proti zlu, proti diablovi:
1. Starať sa a usilovať sa neustále o konanie dobra
Prvou zbraňou podľa Kataríny z Bologne je horlivosť v konaní dobra. V tom nás musí povzbudzovať Duch Svätý, aby sme neprestajne robili dobro, len tak možno odporovať našej hriešnosti, ktorá sa hlási na každom kroku. Svätica hovorí, že "ten, kto chce vystúpiť, nesmie odpočívať" ani v myslení, ani v slovách, ani v skutkoch a vždy sa musí usilovať zotrvávať "pri Bohu".
2. Veriť, že sami nie sme schopní vykonať nič naozaj dobrého
Druhou zbraňou je nedôvera k sebe samému, to znamená, nadobudnúť istotu bez pochybnosti, že človek sám od seba nie je schopný urobiť nič dobré. Vyplýva to z Pánových slov: "... lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť" (Jn 15, 5). Nehovorí, že nemôžeme urobiť bez neho veľké a ťažké veci, ale vôbec nič! Nič, čo by malo v konečnom dôsledku nejakú hodnotu a zmysel.
3. Dôverovať Bohu a nebáť sa z lásky k nemu nikdy boja proti zlu, či už vo svete, alebo v nás samých
Tretia zbraň spočíva v dôvere v Boha. Z lásky k nemu sa s väčšou pohotovosťou ducha nemáme báť boja proti diablovi, ani proti svetu a vlastnému telu (treba ho chápať v Pavlovom zmysle ako vlastný egoizmus).
Dôverovať v Boha znamená položiť pod nohy našich túžob zlo, svet i vlastné telo, len tak môžeme nad nimi zvíťaziť. S čím väčšou dôverou budeme k Bohu volať uprostred najväčších búrok života "Neopúšťaj ma, Pane; Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa" (Ž 38, 22), tým k vyššej dokonalosti ich Boh vyzdvihne. Príkladom je sám Boží Syn, ktorý kričal k nebesiam "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Mt 27, 46). A práve v tejto chvíli cez svoju poslušnosť voči nebeskému Otcovi bol povznesený a vyvýšený na najvyšší stupeň dokonalosti.
"Preto," hovorí svätá Katarína, "nech sa Kristova služobnica nebojí byť opustená, aj keby sa to niekedy tak zdalo. Aj keby sa cítila opustenou, Boh ju vytrhne zo všetkých jej úzkostí, veď ‚svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. Jeho pravda je štítom a pancierom, nebudeš sa báť nočnej hrôzy, ani šípu letiaceho vo dne‘ (Ž 91, 4 – 5)."
4. Často rozjímať o udalostiach a slovách zo života Ježišovho, predovšetkým o jeho utrpení a smrti
Štvrtou zbraňou proti zlu a hriechu je spomienka na nepoškvrneného Baránka Ježiša Krista, ktorý je svojím najsvätejším utrpením a smrťou ustavične prítomný a stojí nám pred očami. Je to najistejší spôsob, ako každý boj vyhrať. Bez spomienky na umučenie nemôžeme zvíťaziť nad našimi nepriateľmi a akákoľvek iná zbraň by bez tejto bola málo účinná.
V tejto časti svätá Katarína najlepšie vyjadruje svoju spiritualitu klarisky:
Ó, najslávnejšie umučenie a liek našich rán!
Ó, najvernejšia Matka, čo svoje deti k nebeskému Otcovi vedieš!
Ó, pravé a jemné útočisko akéhokoľvek protivenstva!
Ó, ošetrujúca sestra, čo detinské srdcia privádzaš k najvyššej dokonalosti!
Ó, žiariace zrkadlo, čo svojich kontemplujúcich osvecuješ a ich skrytosť vždy znova v poriadok uvádzaš!
Ó, najvyšší schod (myslí tu na kríž), čo k nekonečným dobrám vedieš, čo nad dušou svoje krídla rozprestieraš!
Ó, jemný ženích duše, neprestajne zamilovaný a na nič iné nedbajúci!
Katarína z Bologne prosí svoje milované sestry, aby sa neúnavne usilovali odrážať v lesknúcom sa zrkadle Pánovho umučenia, aby im tak on sám mohol zachovať krásu ich duše. Umučenie považuje za najmúdrejšiu učiteľku, ktorá jej najmilšie novicky bezpečne privedie k nádhere všetkých čností a ku korune víťazstva v Kristovej sláve.
5. Pamätať, že musíme umrieť
Piata zbraň je podľa svätej Kataríny myšlienka na naše zomieranie. "Tento čas je časom milosrdenstva, v ktorom Boh deň čo deň čaká, že svoj život povedieme od dobrého k lepšiemu. Ak to nerobíme, budeme musieť zložiť účet nielen zo spôsobených ziel, ale aj z našej nedbalosti a zanedbania dobrého."
Preto nás aj apoštol Pavol vyzýva: "Kým teda máme čas, robme dobre všetkým" (Gal 6, 10). Často myslime na našu smrť a na to, že z nášho "šafárenia" budeme musieť podať vyúčtovanie.
Svätica však upozorňuje, že náš nepriateľ niekedy so zavádzajúcou zlobou mýli tých, ktorí sú v duchovnom boji málo zbehlí, že budú mať máločo predložiť, ak nebudú robiť cvičenia pokánia, len aby ich odviedol od pravej poslušnosti, ktorá je nepochybne viac než akékoľvek pokánie. Preto treba často myslieť na smrť a rozumne používať túto zbraň na Kristovu slávu.
6. mať v mysli pevné vedomie blaženosti nebies
Šiesta zbraň zahŕňa myšlienku na dobrá v raji. Táto zbraň istotne pomáha zvíťaziť nad radosťou všetkých dobier tohto sveta. Svätá Katarína spomína svätého Augustína v Enarrationes in Psalmos (35, 12), že je nemožné porovnať prítomné dobrá s budúcimi. Lebo dobrá, ktorým sa pozemský človek teší na zemi, očakáva v nádeji ten nebeský, že ich vychutná spolu s anjelmi. Svojim sestrám praje, aby ich zrieknutie sa vlastnej vôle nebolo utrpením.
Podľa svätého Františka z Assisi najušľachtilejším a najväčším darom, ktorý Boží služobník na tejto zemi môže dosiahnuť, je zvíťaziť nad sebou samým. V tomto víťazstve sa človek vzdáva vlastnej vôle. Vyjadril to slovami: "Je to také nádherné, čo očakávam, že každá bolesť mi je radosťou." Aby svoje sestry Katarína povzbudila, rozprávala im zo svojho života jeden príbeh.
Keď okolo roku 1426 prišla do kláštora Corpus Domini vo Ferrare, krátko po nej doň vstúpila aj istá mladá žena, ktorá tam strávila určitý čas. Bola unavená z konania dobra a ľutovala, že opustila svet. V takom stave pristúpila k spovedi k veľmi skúsenému Božiemu služobníkovi. Prezradila, že sa chce vrátiť do sveta. On udivený povedal: ‚Dcéra moja, všimni si, ako konáš. Spoznávam, že si tá, ktorú som tejto noci nad ránom videl vo videní a veľmi som sa čudoval. Nevedel som, čo jej povedať, alebo ako tomu rozumieť.‘
Ona zvolala: ‚Povedzte mi to, prosím.‘
Odvetil jej, že videl nádhernú slávnosť, na ktorú prišlo mnoho mladých dievčat s korunami kvetov na hlavách, a že sa k nim snažila dostať jedna zvonka, no ona sa medzi nimi necítila dobre, bola smutná. Videnie v tom okamihu zmizlo. Darmo spovedník prosil svoju duchovnú dcéru, aby vytrvala a nedbala na pokušenie odísť zo spoločenstva. Po kratšom čase neodolala a opustila spoločenstvo.
7. Mať dôverný vzťah k Svätému písmu
Siedmou zbraňou víťazstva nad nepriateľmi je uvažovať nad Svätým písmom. Spiritualitu svätej Kataríny podopierajú dva stĺpy: sprítomňovanie Kristovho umučenia a Sväté písmo. O siedmej zbrani sa svätá Katarína rozpísala naširoko. Takmer päťkrát viac ako v predchádzajúcich šiestich zbraniach dohromady.
Sväté písmo považuje za vernú matku, od ktorej si máme vziať radu na každú príležitosť. Príklad si máme vziať od múdrej panny svätej Cecílie, o ktorej čítame, že ustavične nosila na hrudi skryté Kristovo evanjelium. Touto zbraňou zvíťazil Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, a zahanbil diabla v púšti, keď povedal "je napísané" (Mt 4, 4. 7 – 8; porov. Lk 4, 1 – 13).
Svätica upozorňuje na nezvyčajný spôsob, aký používa diabol na to, aby človeka pomýlil v čnostiach a doviedol ho na pokraj zúfalstva. Zdá sa to neuveriteľné, čo dokáže vymyslieť a ako bojuje zvlášť proti tým, ktorí sú Bohu veľmi blízko. Väčšmi mu záleží na jednej Bohu oddanej duši ako na stotisíc priemerných. Vie totiž, že zničením tej jedinej získa viac ako vlastnením mnohých iných.
Svätá Katarína z Bologne, tak ako my, trpela pokušeniami. Pokušeniami nevery, zmyselnosti, ťažkého duchovného boja. Cítila sa opustená Bohom, ocitla sa v temnote viery. Napriek tomu vo všetkých týchto situáciách vždy držala Pána za ruku, neopustila ho, nezanechala ho. A kráčajúc ruka v ruke s Pánom, kráčala po správnej ceste a našla cestu svetla.
Preto nám aj hovorí: buďte odvážni, aj v noci viery, aj uprostred mnohých pochybností, nepúšťajte Pánovu ruku, kráčajte s ním ruka v ruke, verte v Božiu dobrotu. Takto sa dá kráčať správnou cestou!
Žiadne komentáre: