29.4.26
Trpezlivosť neprináša iba ruže, ale aj Božiu milosť
Život svätej Kataríny zo Sieny bol mimoriadny, i keď pre ľudí občas nepochopiteľný. Často sa jej zjavoval náš Pán Ježiš Kristus a ich duchovné spojenie bolo také vrúcne, že sa zdalo, akoby Katarína žila iba duchom a telom bola mŕtva.
Odkedy si v pätnástich rokoch obliekla rúcho svätého Dominika, život sa jej pretkával nepretržitými videniami a zjaveniami. Ale tiež zažívala duchovné útlaky pokušiteľa, ktorý sa ju za každú cenu snažil zviesť na svetskú cestu a dala pred Bohom prednosť radovánkam, rozkošiam a márnostiam. Katarína však vytrvala a pokušenia premáhala modlitbou, pôstom a službou blížnym.
Jej trpezlivosť a odhodlanie byť milosrdná bola preskúšaná pri jednej chorej žene, ktorá bola malomocná. Síce sa ocitla v nemocnici, no nebolo nikoho, kto by ju ošetroval. Dokonca padol návrh, aby malomocnú ženu vyhnali z mesta. Keď sa o nej dozvedela Katarína, ujala sa jej.
Každý deň ju navštevovala, prinášala všetko potrebné, posluhovala jej, a ošetrovala ju. Lenže čím viac táto chorá žena požívala Kataríninu obetavú lásku, tým viac bola nevďačnejšia a zlostnejšia. A keď Katarína hneď nevyhovela jej žiadosti, nadávala jej. Katarína sa napriek tomu o ňu neprestala starať a opatrovala ju až do pacientkinej smrti.
Katarínina láskavosť, trpezlivosť, pokora a poslušnosť sa však stali tŕňom v oku v sestre tretieho rádu Palmerine, ktorá sväticu znenávidela. Palmerina sa síce veľa modlila, dokonca obetovala svoj majetok v prospech nábožných cieľov, ale stále bola plná pýchy a hnevu. Tak nenávidela Katarínu, že kedykoľvek ju uvidela, či len počula vysloviť jej meno, hneď dostávala kŕče.
V kuse svätú dievčinu ohovárala a nadávala jej. Mierumilovná Katarína sa snažila priviesť jej hnev na inú cestu, no všetky pokusy boli márne. Raz však ochorela a svätica sa jej hneď ponúkla, že ju bude ošetrovať a posluhovať jej, no Palmerina so zlosťou kričala, aby ju vyhodili z domu.
Palmerina tri dni a tri noci skonávala bez toho, aby prijala sviatosti a Katarína sa medzitým neprestávala za ňu modliť. Prosila boha, aby bol milostivý jej duši. Jej vrúcne modlitby boli vyslyšané, Boh dopustil, aby zomierajúca nekajúcnica precitla, spoznala svoje hriechy, oľutovala ich a až potom blahoslavene odišla zo sveta.
Pán, ktorý mal so sienskou svätou svoje plány, poslal na ňu ešte ťažšiu skúšku trpezlivosti. Ďalšia sestra Andrea, takisto sestra tretieho rádu svätého Dominika, dostala chorobu pľúc, a z rany jej vychádzal neznesiteľný zápach. Každý sa jej preto stránil a nikto ju nechcel ošetrovať.
Katarína sa jej ponúkla, že ju bude opatrovať, hoci choroba bola zdĺhavá. Napriek tomu sa vo svojej trpezlivosti neunavila, škaredú a smradľavú ranu čistila a obväzovala s takou pokorou, že ju chorá sestra obdivovala.
Keď však raz chorej obväzovala ranu, diabol v nej spôsobil také zhnusenie, že začala zvracať. Aby sa potom potrestala za svoju slabosť, celou tvárou sa naklonila k zapáchajúcej rane a držala ju tam dovtedy, pokým nezvíťazila nad pokušiteľom. Lenže ten sa potom nasmeroval na chorú.
Stačilo, že Katarína nesedela celý deň pri nej a hneď si myslela, že sa kdesi zabáva s nejakým mužom a začala o nej rozširovať hanebné reči. Keď to iné sestry počuli, preklínali Katarínu hovoriac, že sa pokazila. Ale ona im pokorne odvetila: "Sestry, verte, že som skrze milosť Ježiša Krista pannou," bez toho, aby hromžila na chorú Andreu, ktorú naďalej ošetrovala a vzdychala k Bohu, aby od nej odvrátil každé hanobenie.
Pán jej odpovedal zjavením. Stál pred ňou, držiac v ruke dve koruny. Jedna bola zlatá, zdobená perlami a drahokamami, druhá bola z tŕnia a vyzval ju, aby si vybrala, ktorú korunu chce nosiť. "Pane, dávno som si ti obetovala svoju vlastnú vôľu, ale ak ma žiadaš, aby som si vybrala, potom chcem celým svojím životom byť podobná tvojmu utrpeniu," odpovedala a obomi rukami si vtisla na hlavu korunu tak silou, že jej tŕne vnikli do hlavy a hoci videnie pominulo, vždy cítila bolesť zo zázračne skrytých tŕňov na korune.
Keď sa Katarínina mama Lapa dozvedela, ako chorá Andrea ohovára jej dcéru, nebola nadšená a nahnevane jej vravela: "Či som ti už viackrát nezakázala, aby si ju neobsluhovala? Teraz máš odmenu za to, tak sa ti odmenila, že si medzi ľuďmi získala zlú povesť." A rázne jej prikázala, aby k chorej žene viac nevkročila.
"Matka, ani Pán Boh neprestáva denne robiť dobre hriešnikom, i keď sa mu odplácajú nevďakom," odpovedala Katarína. "Spasiteľ priniesol spásu sveta v tú hodinu, keď ho tupili. Keby som opustila tú chorú, nemal by ju kto ošetrovať. Je omámená diablom, s Božou pomocou snáď zasa príde k rozumu."
Katarínina láska a trpezlivosť sa vyplatili. Skutočne sa jej otvorili oči i srdce a s plačom uznala, že svätici veľmi ublížila a prosila ju o odpustenie.
Svätá Katarína Sienská viedla skutočne obdivuhodný život, ktorého smer sa začal už v jej detstve a pokračoval na ceste svätosti kontaktom nielen s "obyčajnými" ľuďmi, ale bola aj utešiteľkou odsúdených, poradkyňou aj pápeža, bojovala proti schizme. Ale nezostala ticho ani po svojej smrti, a už počas vystavenia jej tela k úcte, konala zázraky.
Žiadne komentáre: