27.4.26
Modlíte sa za bezdomovcov?
Táto myšlienka mi napadla, keď som čítala životopis svätého žobráka a vlastne bezdomovca, svätého Benedikta Jozefa Labreho. Muža, ktorý sa narodil do šľachtickej bohatej rodiny a napriek tomu skončil na ulici.
A hoci bol bezdomovec, oblečený v takých páchnucich a otrhaných handrách, že sa mu ľudia zvyčajne vyhýbali, Cirkev ho predsa vyhlásila za svätého. Lebo bezdomovectvo nie je prekážkou v svätosti.
Jozef Benedikt Labre sa narodil vo Francúzsku v roku 1748. Odmala túžil slúžiť Bohu v prísnom kláštore La Trappe, kam ho však ani na tretí pokus nevzali. Lebo bol telesnou konštrukciou krehký. Jeho krehkosť však absolútne neprekážala Bohu naplniť svoj plán s Benediktom.
Postupne ho viedol, i keď mu dával plnú slobodu, dobre poznajúc dobré, čisté a nábožné Benediktove srdce. Vedel, že raz dôjde do cieľa, ktorý mu predurčil.
Keď Benedikt na odporúčanie rodičov vstúpil ku kartuziánom, pochopil, že to nie je tá cesta, ktorou sa chce uberať. Do vysnívaného kláštora La Trappe ho nevzali a tak zaklopal na bránu cisteriánov, kde ho vzali "na prvý šup". Lenže čoskoro pochopil, že ani toto nie je preňho "pravé orechové". Bol tam len krátko, keď ťažko ochorel a trápil sa aj duševne. Preto jeho predstavení po šiestich mesiacoch Benediktovho pobytu v kláštore usúdili, že bude lepšie, ak od nich odíde.
Benedikt sa pokojne mohol vrátiť domov, kde ho čakala teplá mäkká posteľ, dobrá výdatná strava, proste komfort, no on sa rozhodol pre život v chudobe a žobraní. Prešiel pešo dlhé kilometre, kým sa dostala do Ríma, kde spával v schátraných ruinách Kolosea.
A hoci žil na ulici, nikdy neobišiel kostol, ani nevynechal príležitosť vyspovedať sa. Nelamentoval, že nemá čo jesť, ale vďačne prijal každý podarovaný chlieb, s ktorým sa potom delil s ostatnými žobrákmi, vystačil si aj kapustnými listami, či šupkami z ovocia, ktoré našiel na ulici.
Jedného dňa v roku 1738 sa 35-ročný Benedikt ledva dovliekol do kostola, kde tak, ako vždy, aj teraz kľačal na kolenách v adorácii. Keď ho však začali obchádzať mdloby, s ťažkosťami vyšiel z kostola a zosunul sa na schody. Takto ho našli okoloidúci ľudia, ktorí ho hneď obklopili, no iba jeden z nich, mäsiar, nehľadel na jeho otrhané šaty a vzal zoslabené telo do náručia a odniesol ho do svojho domu, kde potom svätý žobrák naposledy vydýchol. Zbavený všetkého, ale požehnaný všetkým.
Benedikt Jozef Labre nebol obyčajný bezdomovec, ale svätec, krátko po jeho smrti sa pripísalo jeho príhovoru viac ako 100 zázrakov. Právom je teda patrónom tulákov a bezdomovcov, ktorým ak nemôžeme pomôcť materiálne, môžeme pomôcť duchovne, napríklad nasledujúcou modlitbou.
Ó, najdrahší svätý Benedikt Jozef Labre, ktorý skutočne chápeš, aké je to byť bezdomovcom, prosím o tvoj príhovor za všetkých, ktorí sú bez domova, najmä za (meno osoby). Bol si úplne odkázaný na štedrosť a láskavosť druhých. Modli sa, aby tí, ktorí sú bez domova, zažili láskavosť, pochopenie a lásku od druhých. Vieš, aký to bol pocit, keď sa od teba odvrátili a vysmievali sa ti. Modli sa, aby sa zahojili rany ich sŕdc a aby mohli otvorene prijať lásku k druhým. Nech skrze tvoj milostivý príhovor nájdu bezpečné miesta, kde môžu zložiť hlavy, priateľské a ochotné miesta na jedenie a podporné miesta na kúpanie a lekársku starostlivosť. Ďakujem ti, drahý svätý, za tvoje modlitby. Amen.
Príhovor môžeme vyprosiť aj modlitbou, ktorú zložil sám svätý Benedikt Jozef Labre
Večný Otče, skrze Ježišovu krv zmiluj sa; uteš nás v núdzi a súžení, ako si utešil Jóba, Annu a Tobiáša v ich trápeniach. A ty, Mária, radkyňa trpiacim, modli sa a upokoj Boha za nás a vypros nám milosť, o ktorú pokorne prosíme.
Masima; Zo života-pre život
obrázok: upravené podľa celestialsaintstudio
Žiadne komentáre: