7.5.26
Plášť svätého Petra Clavera
Mladý španielsky jezuita, svätý Peter Claver, sa v roku 1610 rozhodol navždy opustiť svoju vlasť, aby sa stal misionárom v kolóniách Nového sveta a doplavil sa do Cartageny, bohatého prístavného mesta, ktoré obmýva Karibik.
V Amerike v tom čase už takmer sto rokov prekvital obchod s otrokmi a Cartagena bola jeho hlavným centrom. Každý rok sa do prístavu hrnulo desaťtisíc otrokov zo západnej Afriky za takých odporných a neľudských podmienok, že počas prepravy tretina z nich zomrela.
Len čo otrokárska loď vplávala do prístavu, Peter Claver hneď vošiel do jej zamoreného nákladného priestoru, aby sa postaral o zle zaobchádzaných a vyčerpaných pasažierov. Keď potom boli otroci vyhnaní z lode ako spútané zvieratá, zatvorili ich v blízkych dvoroch, aby si davy "mohli na nich popásť oči". Nie však otec Claver, ktorý sa medzi nich vrhol s liekmi, jedlom, brandy, citrónmi a tabakom a s pomocou tlmočníkov dával svojim bratom a sestrám základné pokyny a uisťoval ich o ľudskej dôstojnosti a Božej láske. Počas 40 rokov svojej služby poučil a pokrstil odhadom 300 000 otrokov.
Dary, ktoré rozdával otrokom, vždy žobral od obyvateľov Cartageny. Ak medzi nimi našiel takého, ktorý túto cestu neprežil, zohol sa, aby pobozkal zosnulého a pomodlil sa. Chorých niesol z lode na breh v náručí a usádzal ich do tieňa.
Bolo čosi ako zázrak, že dokázal vôbec niečo uniesť, nieto ešte ľudské telo, lebo sám takmer nejedol. Všetko čo mal, dával otrokom, ktorých privážali, aby pracovali na cukrových poliach. Mnohí z tých, ktorí cestu prežili, potom prišli o život kvôli neľudským podmienkam, v akých boli držaní. Otec Claver sa s nimi delil o utrpenie ako len mohol a do takej miery, ako mohol, sa stal ich sluhom.
V jeho životopise sa môžeme dočítať, ako Peter Claver nechal otrokov posadiť sa, a učil ich o Ježišovi. Rozhorčení otrokári ho prerušovali s tým, že je nevhodné, aby otroci sedeli, zatiaľ čo on stojí. Pokrčil plecami a odpovedal: "Sú mojimi hosťami a v očiach Krista sú dôležitejší, než ja."
Ako bolo spomenuté, všetko čo mal, rozdal otrokom, jedným z jeho mála majetku bol starý plášť. Stávalo sa, že otroci, sediaci na jeho hodinách katechizmu, boli niekedy takí chorí a trpeli takými bolesťami, že mali problém sedieť. Otec Claver im vtedy bez rozmýšľania omotal plášť okolo zimou zmietaných tiel, alebo ho zbalil do vankúša, aby sa im pohodlnejšie sedelo.
Jeho tlmočníci zhrozene premýšľali, aký špinavý a nezdravý musí byť kvôli tomu jeho plášť. Neviem si predstaviť, ako sa zatvárili, keď si ho potom otec Peter hneď, ako mu ho otroci vrátili, obliekol na seba.
Plášť mal počas jeho služby slúžiť na mnohoraké použitie: ako závoj na zakrytie odporných rán, ako štít pre malomocných a lupusom postihnutých čiernych otrokov, ako rúško pre tých, ktorí zomreli, a ako vankúš pre chorých. Preto si svätcov plášť veľmi skoro získal legendárnu slávu.
Bola to maličkosť a predsa spravila veľké veci. Plášťom, ktorý ponúkol núdznym ukázal, že hoci sú len otroci, pre neho sú predovšetkým ľudia, zasluhujúci si dôstojnosť.
Žiadne komentáre: