11.5.26
Poznáte históriu Prosebných krížových dní?
Keď som sa pozrela do kalendára, upútal ma oznam pri dnešnom a nasledujúcich dvoch dňoch - Prosebný krížový deň. Sú tri dni pred slávnosťou Nanebovstúpenia Pána - 37. až 39. deň po Veľkej noci a majú krásnu históriu.
Prosebné krížové dni sú v kresťanskej tradícii zvyčajne spojené s pôstmi, procesiami či spoločnými obradmi, počas ktorých veriaci prednášajú prosebné modlitby. Zvlášť sú obľúbené u poľnohospodárov.
Na dedinách sa v tieto prosebné dni išlo do poľa ku krížom, z čoho potom vznikol názov Krížové dni. Bolo to aj preto, že sa na čele procesie nesie kríž, akoby procesiu viedol sám náš Pán Ježiš Kristus, v mene ktorého dúfame, že budú naše prosby vyslyšané. Zvyčajne sa prosí o požehnanie siatin, aby Boh doplnil, čo človek už nemôže: dať jasné počasie, alebo v suchom období zasa úrodný dážď.
V latinčine majú tieto dni názov "Malé litánie", alebo "Prosebné dni", lebo na orodovanie svätých skutočne prosíme Boha o odpustenie hriechov, o odvrátenie každého nešťastia, o vyprosenie duchovného i telesného požehnania. Odchádzajúceho Spasiteľa prosíme, aby na nás nezabudol a poslal nám z neba hojnosť požehnania. Tieto krížové dni zaviedol biskup vo Vienne, svätý Mamert.
V dobe, kedy žil biskup Mamert, zažívali dva francúzske regióny Dauphine a Savojsko, ale zvlášť mesto Vienne, nešťastné udalosti. Veľmoži viedli medzi sebou ustavičné krvavé vojny a ohňom i mečom pustošili dediny a mestá. Požiare, založené zlostnou ľudskou rukou, ničili príbytky a obyvateľov navyše sužovali takmer každodenné zemetrasenia.
Ľudia kvôli týmto katastrofám prichádzali o majetok, do dedín a miest vnikali dravé šelmy a pre neúrodu nastal hlad a mor. Aj preto žili domáci vo Vienne v ustavičnom strachu. Svätý biskup Mamert v tom poznával Boží hnev, preto neprestával svoj ľud karhavo napomínať, aby napravili svoj hriešny život a vydali sa na cestu pokánia. On sám nocou i dňom volal k Bohu o zmilovanie, odpustenie a pomoc.
V podvečer veľkonočnej slávnosti v roku 469 sa veriaci Vienne zhromaždili v kostole, keď sa zrazu svätyňou rozľahol hlas, oznamujúci, že v meste je požiar. Vystrašení ľudia sa zaraz začali hrnúť z chrámu, aby zachránili, čo sa ešte dá.
Iba zbožný biskup zostal pri oltári, a ako kedysi Mojžiš počas bojov Izraelitov, volal s plačom K Bohu, aby skrotil svoj hnev a položil hranice ohňu, ktorý hrozil zahubiť celé mesto a uvrhnúť jeho obyvateľov do zúfalstva.
Jeho úpenlivé modlitby sa stali kľúčom k pokladnici Božieho milosrdenstva. Vrúcne volanie zbožného Mamerta preniklo nebesia, a jeho slzy, prelievané pred oltárom, a sľub, že chce so svojím stádom tri dni konať verejné prosebné procesie, uhasili požiar.
Užasnutí veriaci sa za vzdávania vďaky Bohu vrátili do chrámu, biskup dokončil posvätné obrady a predniesol dojímavú kázeň, v ktorej slovami Pána: "Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám," ich opäť napomínal k pokániu a vyzval ich, aby sa pôstmi, almužnami a úprimným vyznaním svojich hriechov pripravili na verejné sprievody.
Aby dokázal, že nebeský Otec počúva prosby svojich detí a zmilúva sa nad nimi, dal si záväzok, že každý rok bude s veriacimi konať verejné kajúcne sprievody. Farníci s týmto úmyslom s radosťou súhlasili.
Svätý biskup Mamert zostavil pre tento účel z litánií, žalmov a modlitieb zvláštnu pobožnosť, a tieto kajúcne sprievody konal po tri dni pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána. Odvtedy sa potom táto pobožnosť každoročne konala po celej Vienne, odkiaľ sa časom rozšírila aj do susedných krajín, až si našla obľubu v celom kresťanstve.
V roku 574 zaviedol tieto pobožnosti u svojich veriacich biskup Sidonius Apollinaris v Clermonte a keď koncom ôsmeho storočia otriaslo Talianskom zemetrasenie, pápež Lev III. ich zaviedol v Ríme a prikázal, aby sa konali po celom kresťanskom svete.
Nebeský Otče, v ktorom žijeme, pohybujeme sa a sme. Ty si darcom a pánom života, ty zahaľuješ mračná a pripravuješ pre zem dažde. Ty máš zaľúbenie v tých, ktorí sa ťa boja, v tých, ktorí čakajú na tvoje milosrdenstvo. Preto ťa pokorne prosíme, udeľ nám príhodný dážď a milostivo zavlaž vyprahnutú tvár zeme nebeskými prúdmi. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.Matka Božia, Panna Mária, ty si záhradný prameň, studňa živej vody, bystrina z Libanonu. Prihováraj sa za našu zem, za prírodu a všetky miesta života, ktoré sú vyprahnuté. Do tvojich materských rúk zverujeme všetky neuvážené, sebecké kroky, ktorými človek poškodil prírodu a ovplyvnil jej beh. Prosíme ťa, prihováraj sa za nás a za našu zem, aby sa nestala vyprahnutým a suchým miestom, ale znovu zažiarila plnosťou života. Amen.
Masima; Zo života-pre život
Žiadne komentáre: