Svätú Margitu Máriu Alacoque si neodmysliteľne spájame s rozšírením úcty a zavedením sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Ako to zvykne byť, nestalo sa tak zo dňa na deň a neraz mu zdolávať ťažké úskalia.
Keď sa v roku 1671 stala novickou rádu Navštívenia Panny Márie v Paray-le-Monial, dostala sa pod vedenie veľmi chápavej novicmajsterky, údajne vedela rozoznať Božie vnuknutie a neskôr pomáhala svätici s rozjímaním a objasnením jej videní, kvôli ktorým však sestra Margita Mária nebola medzi ostatnými mníškami veľmi obľúbená. Neraz sa nevyhla ich posmechu, či ponižovaniu.
Svätica sa napriek tomu nedala premôcť znechutením, naopak, tieto príkoria ju ešte viac utvrdzovali vo viere. Lenže jej prísne skutky pokánia už prekračovali povolené hranice a preto sa snažila tieto dovolenia rozšíriť. Všetko robila preto, aby sa zapáčila Bohu. Matka predstavená ale ďalšie hranice jej telesného utrpenia nechcela dopustiť a sestru za to karhala.
V roku 1672 prežila Margita Mária svoje prvé veľké zjavenie netušiac, že ju to privedie k jej celoživotnému poslaniu. V zjavení uvidela kríž, pod ktorým bolo srdce prebodnuté tŕňmi, ako pripomienka urážania a náš Pán ju žiadal o bezmedznú lásku k jeho Srdcu a o šírenie posolstva ďalej.
Nebola to ľahká cesta, lebo svätica bola často chorá, ale "teda z lásky k tebe samému, ó Bože, podrobujem sa a z poslušnosti píšem tieto riadky s prosbou o odpustenie, že som sa tomu bránila."
Keď raz opäť ťažko ochorela, bola zázračne uzdravená, ako o tom píše vo svojom vlastnom životopise.
"Potom na mňa sadala choroba za chorobou, takže nebolo štyroch dní za sebou, aby som nestonala. Keď som raz bola veľmi chorá a nemohla som ani hovoriť, prišla za mnou ráno naša matka a podala mi lístok so slovami, aby som spravila, čo je na ňom napísané. Bolo tam, že sa potrebuje uistiť, či všetko, čo sa vo mne deje, je z Božieho Ducha. Tiež aj to, že ak je tomu tak, nech mi po dobu piatich mesiacov poskytne dokonalé zdravie bez toho, aby som po celý ten čas potrebovala nejakú úľavu. Ak je to ale z diablovho ducha alebo od prirodzenosti, nech zostanem navždy v tomto stave."
Margite Márii spôsobili slová na lístku obrovské utrpenie, o to viac, že jeho obsah jej bol zjavený prv než ho čítala. A na to margo ju prepustili z ošetrovne. "Potom som predložila ten lístok svojmu zvrchovanému Pánovi, ktorému obsah bol dobre známy a povedal mi: ‚Milá dcéra, uisťujem ťa, že na dôkaz pravosti Ducha, ktorý ťa vedie, povolil by som jej toľko rokov zdravia, koľko mesiacov ma žiadala a poskytol by som jej dokonca všetky iné záruky, o ktoré by ma požiadala."
A potom, práve v okamihu pozdvihovania Najsvätejšej sviatosti, svätica pocítila, akoby jej boli odňaté všetky jej choroby, podobné odevu, z ktorého ako keby ju vyzliekli a ktorý zostal zavesený. "Pocítila som sa taká silná a zdravá, ako osoba, ktorá už dávno nebola chorá. Takto som strávila dobu, akú si priali, aby som zostala; potom som bola vrátená do stavu ako predtým."
Uistenie, že to teda pochádza z neba, bolo potvrdené. Margita Mária sa ale naďalej borila s chorobami. Keď raz opäť dostala horúčku, predstavená jej kázala odísť z ošetrovne a utiahnuť sa do samoty, "lebo bola na mne rada", so slovami: "Choďte, odovzdávam vás do opatery nášho Pána Ježiša Krista. Nech vás vedie, riadi a uzdraví podľa svojej vôle."
Sväticu to trochu prekvapilo, pretože sa triasla zimnicou, spôsobenou vysokou teplotou, ale poslúchla, ako priznáva, "aj preto, aby som sa videla v starostlivosti svojho dobrotivého Majstra. Aj preto, aby som mala príležitosť trpieť z lásky k nemu, lebo mi bolo ľahostajné, akým spôsobom mi dá stráviť exercície. Či už v utrpení, alebo v radosti."
Pre sväticu, ako aj pre mnohých iných svätých nebola choroba a s ňou spôsobené utrpenie problémom. "Všetko je pre mňa dobré, len keď bude spokojný, a ja ho budem milovať; to mi postačí," vravela som. A prežila veľkú útechu, pretože len čo sa uzavrela v samote a hoci ležala na zemi utrápená bolesťami a skrehnutá od zimy, Pán sa jej hneď zjavil.
Zahrnul ju láskavosťou a prikázal jej vstať a hovoril jej: "Konečne si celkom moja a úplne odovzdaná mojej starostlivosti, preto ťa chcem vrátiť zdravú tým, ktorí mi ťa zverili chorú."
A opäť ju tak dokonale uzdravil, že mala pocit, akoby nikdy predtým nebola chorá. "Všetci sa tomu čudovali, zvlášť moja predstavená, ktorá vedela, čo sa stalo."
Hoci nikto nie je rád, keď ochorie, samotná choroba nemusí byť na našu zlosť, ale aj útechou, ak budeme mať na pamäti slová: Všetko je pre mňa dobré, len keď sa to páči Pánovi. Keď nebudem reptať, a neprestanem ho milovať. To mi postačí.
A keď máme pochybnosti, modlime sa v chorobe nasledujúcu modlitbu od svätého Augustína
Ó môj Bože, daj mi vždy lepšie spoznávať, že mi je táto moja choroba prepožičaná od teba, aby sa moja duša obohatila cnosťami, kvitnúcimi okolo kríža, ktorý na mňa vložila tvoja ruka. Daj mi, nech sa ochotne podrobujem chorobe, vďačne znášam bolesti, správam sa prívetivo a láskavo k tým, ktorí sú pri mne, a s dôverou sa odovzdávam do tvojej svätej vôle. Udeľ moju srdcu túžbu, aby si nežiadalo, ale aby si ty, môj Pane, bol vždy so mnou a vo mne, nakladajúc so mnou, ako sa ti páči.
Spasiteľ môj, teraz a po veky ma spravuj, a vládni v mojej duši. Buď so mnou a vládni aj v skormútenosti a bolestiach, ktorými je moje krehké telo zovreté. Ty Pane, si moja útecha, moje svetlo. Pokiaľ ty si pri mne, ničoho sa nebojím. Pokiaľ budem môcť vzdychať k tebe s dôverou a láskou, bude to pre mňa balzamom. Ty si môj, Bože môj, a všetko čo mám i som, to všetko je tvoje. Amen.
0 Comments